Aby Slováci z východného Slovenska nemuseli chodiť ďaleko, organizátor maďarského Lotta im hneď za hraničným priechodom zriadil mobilnú stávkovú kanceláriu.
Slovenskí stávkari okupujú denný bar. Za kávu môžu platiť aj v korunách a za použitie WC, čo inak stojí 80 forintov, sa teraz platiť nemusí. FOTO PRE SME – RÓBERT SÁNDOR
Napriek pálivému mrazu sa pasováci na hraničnom priechode do Maďarska v Milhosti v sobotu poriadne zapotili. Od rána prúdili z Košíc k susedom kolóny áut. V nich sedeli Košičania, Gelničania, Spišiaci či Popradčania. V hre bolo 3,930 miliardy forintov, teda viac ako 600 miliónov korún!
Organizátor hry maďarskej hry Lottó, štátna firma Szerencsejáték, vzal inváziu Slovákov vážne a pružne im vyšiel v ústrety. Aby nemuseli merať cestu do najbližšej obce Hidasnémeti, vzdialenej od hranice necelých päť kilometrov, hneď za priechodom zriadila mobilnú stávkovú kanceláriu. Pred maringotkou trpezlivo mrzol od rána dlhočizný had potenciálnych výhercov.
„Chóčeš ďéňgy? Za sto korun šesťsto forintov,“ lámanou ruštinou láka zákazníkov rómsky chlapec. Za chrbtom mu stoja dvaja statní chlapíci, pozorne sledujú okolie.
Kšeft mu ide viac ako dobre. V bezodných vreckách jeho bodyguardov miznú gundže slovenských bankoviek.
Partia vekslákov má bezkonkurenčný kurz. V zmenárni cestovnej kancelárie Ibusz, pred ktorou operujú, dávajú za stovku len 580. „Najlepší kurz bol na pumpe pred hranicou. Jedna ku 6,2. Ale už nemajú forinty,“ hovorí postarší Košičan v starej škodovke.
V dennom bare naproti nenájdete voľné miesto. Okupujú ho slovenskí stávkari. Na každom stole horúčkovito vypĺňajú tikety. „Môžete platiť aj v korunách. Malé presso je za 28 korún,“ vysvetľuje rukami-nohami barmanka. Ani za použitie WC, ktoré inak stojí 80 forintov, nemusíte platiť. „Posledné týždne máme stále plno. Inak si sem zájdu na kávu väčšinou colníci a pasováci, len občas sa zastaví nejaký turista. Pánbožko zaplať za taký jackpot. Dúfam, že ešte nepadne,“ usmieva sa sympatická dievčina.
Tí, ktorí nechcú mrznúť v nekonečnom rade, sadajú do áut a hromadne mieria do Hidasnémeti. Stávková kancelária je zavretá, vchod zdobí maďarská vlajka. Maďari majú štátny sviatok. Ujko v zodranom klobúku ochotne vysvetľuje, že stačí zájsť do Göncu. Je to len tri kilometre.
„Mne je to jedno. Pôjdem trebárs aj do Budapešti,“ hovorí Peter Králik z Košíc. Čo by robil, keby vyhral astronomickú sumu? „Kúpil by som firmu, v ktorej som zamestnaný. A prvého by som vykopol svojho šéfa,“ smeje sa do tváre kolegu. „Len aby som nevykopol ja teba. Vlastne – keď vyhráme, načo nám bude firma,“ reaguje šéf stavebnej spoločnosti.
Gönc je sympatické malé mestečko. Na parkovisku pred sporiteľňou stoja výlučne autá zo Slovenska. Dve pracovníčky sa nezastavia. „Také niečo sme ešte nezažili. Sme tak trochu od ruky. Len málokedy sem zájde nejaký Slovák,“ tvrdí jedna z nich.
Slováci takmer vybrakovali samoobsluhu v susedstve, plná je aj cukráreň. „Milujem maďarské zákusky, zemiakový chlieb a konzervy Globus. Majú aj dobré a lacné prášky na pranie. Zakaždým, keď ideme do Maďarska, si aj nakúpime. A posledné dva mesiace sme tu každý týždeň,“ hovorí matka troch detí Terézia Zárecká. „Čo by som robila s výhrou? Ešte neviem. Do večera môžeme snívať.“
Jackpot nepadol. V sobotu sa bude hrať o rekordných 4,130 miliardy forintov. Teda takmer 700 miliónov korún. Ošiaľ pokračuje.
