Zákony sa schvaľujú na poslednú chvíľu, úradníci nemajú čas pripraviť saBRATISLAVA - Štátni úradníci, súkromní účtovníci, podnikatelia aj softvérové firmy už začínajú cítiť stres. Blíži sa 1. január a s ním podobne ako každý rok množstvo zmien, ktoré sú zatiaľ ešte len v parlamente. Ten má schváliť množstvo reformných zákonov, ako rovnú daň či zmenu systému sociálnych dávok, zrušiť okresné úrady.
Zmeny majú platiť majú od nového roka a tí, ktorých sa majú dotknúť, nevedia, čo ich čaká. „Nevieme sa na nič pripraviť. Každý len čaká, čo bude,“ hovorí Iveta Smereková zo sociálneho odboru Okresného úradu v Revúcej.
Situácia sa opakuje už niekoľko rokov.
Zákony prichádzajú neskoro a metodické pokyny z ministerstiev, ako ich vykladať, meškajú. „Väčšina softvérových firiem čaká na metodický pokyn z ministerstva, ktorý vychádza vo Finančnom spravodajcovi. Vlani sa napríklad stalo, že postupy účtovania vyšli až v druhom týždni 2003, ale účtovať sa malo po novom už od 1. januára,“ hovorí spolumajiteľ účtovníckej firmy. Svoje meno nechce zverejniť - má obavu, že za kritiku ministerstva financií by mu prišla kontrola z rôznych inštitúcií. Túto obavu potvrdzujú aj ďalší.
Metodické pokyny, ktoré vychádzajú vo Finančnom spravodajcovi, nie sú záväzné, ale daňové úrady vyžadujú účtovanie podľa nich.
„Robia to stále. Nedá sa plánovať, zákony sa menia každú chvíľu a vždy vstúpia do platnosti hneď po schválení. Keď telefonujeme na ministerstvá, do Sociálnej poisťovne, do zdravotných poisťovní a chceme vedieť, ako účtovať, bežne sa stáva, že ani oni nevedia, ako to tvorca zákona myslel,“ hovorí účtovníčka veľkej firmy. Mala pripraviť podklady na plány firmy na ďalší rok, ale kým nevie, koľko percent sa bude odvádzať, nemôže naplánovať mzdy. „Odhad teda robíme podľa starého zákona, a to sú už brušné tance nad číslami.“
„Najlepšie by bolo, keby sa dôležité zákony prijali pol roka predtým, ako začnú platiť, aby sa podniky aj živnostníci mohli pripraviť,“ hovorí Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu. Myslí si, že podnikatelia viac ako výhody a dotácie od štátu potrebujú právnu stabilitu.
Ale nič nie je isté ani v okamihu, keď parlament zákon prijme. Do hry totiž vstupuje prezident, ktorý má pätnásť dní na rozmyslenie, či zákon podpíše. Odmietnutie znamená, že parlament sa zákonom zaoberá opäť. Neistota graduje.
Šéf Sociálnej poisťovne František Halmeš o tom vie svoje. Prezidentovo veto zákona o sociálnom poistení, ktorým sa od januára mení spôsob výpočtu dôchodku, ho primalo uvažovať ako ďalej.
„Je úlohou legislatívy zabezpečiť taký právny stav, aby občania neutrpeli po novom roku ujmu a dostávali dávky, na ktoré majú nárok,“ tvrdí.
Autor: RICHARD FILIPKOJOZEF ČAVOJEC
