Reštitúcie sa týkajú ľudí, ktorí nárok na navrátenie pôdy nestihli uplatniť do konca roku 1992. O vrátenie pôdy môžu žiadať vlastníci alebo ich dediči.

Pôda je dnes väčšinou v majetku štátu alebo ju spravujú subjekty, ktoré štát poveril. Súkromné osoby vlastnia len malú časť z dotknutých pozemkov.

Ak štát nebude môcť pôdu vrátiť, bude musieť bývalému najiteľovi vyplatiť náhradu. Reštitúcie môžu štát stáť okolo 2,5 miliardy korún.

„Občania sa budú môcť obrátiť so svojimi žiadosťami na obvodný pozemkový úrad, v obvode ktorého vlastnili pozemok,“ vysvetlil odborný poradca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Ľudovít Kaviak. Odbor posúdi, či sa pôda podľa zákona naozaj má vrátiť.

Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu môžu občania podať opravný prostriedok na súd.

Bývalí vlastníci alebo dediči musia z archívov, pozemkových kníh či z evidenčných listov, kde je uvedené, kto, čo a kedy vlastnil, zabezpečiť všetky potrebné dokumenty vrátane katastrálnych máp. „Podobne treba myslieť aj na dedičné konania, ak prebehli,“ dodal Kaviak. (ts)

Vlastníctvo k pozemkom nemožno navrátiť:

* ak je pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby,

* ak sa na pozemku nachádza cintorín,

* ak sa pozemok nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku,

* na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd,

* ak bol pozemok po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,

* na pozemku bola zriadená záhradkárska alebo chatová osada,

* na pozemku je botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu,

* na pozemku je šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,

* na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia. (ts)