Samček má na chrbte výraznú obrubu. FOTO – AUTOR

Už pár hodín posedávam pri malom jazierku za dedinou. Zamiloval som sa do obyčajného vodného chrobáka. Zbadal som ho náhodou, keď som fotografoval vážky. Odrazu vyplával na hladinu veľký zavalitý chrobák, vystrčil bruško a naberal čerstvý vzduch. Bol to samček potápnika obrúbeného, asi tri centimetre dlhý, jeho hladké zelené krovky mali na okrajoch výraznú žltú obrubu.

Vybral sa putovať po plytkom kamenistom dne. V tmavom rastlinnom kútiku objavil samičku. Tá sa na neho nepodobala, ale mala na krovkách výrazné ryhovanie. Pri stretnutí sa jemne dotkli tykadlami. Rýchly posun samčeka trochu rozvíril vodu a zrnká piesku sa dali do pohybu. Samičku to popudilo k páriacej horúčke, vzopäla sa, zabrala zadnými nohami s plávacimi brvami. V zakalenom prostredí odrazu zastala, samček ju obopäl prednými nohami a pevne sa na ňu upol pomocou prísaviek. Toto „zariadenie“ je pri párení vodných chrobákov veľmi účinné, pretože potápniky majú povrch tela hladký. Aj keď sa samček pevne držal, samička začala rýchlo plávať a skoro ho zhodila. Samček ju objal takmer okolo celého tela, i stredným párom nôh, na ktorých má tiež malé prísavky. Tento akt trval asi dvadsať minút, potom pár priplával k hladine, vystrčili zadočky a „dýchali“ čerstvý vzduch.

O niekoľko dní nakládla samička vajíčka do stoniek vodných rastlín. V teplej vode sa pomerne rýchlo vyliahli larvy. O mesiac som tam často chodil. Pri štvrtej návšteve jazierka som zbadal asi päť týždňov starú larvu potápnika obrúbeného. Merala približne štyri centimetre. Vyplávala na okraj plytčiny, kde boli tisíce čiernych žubrienok a po jednej ich lovila. Zvláštny je spôsob, akým korisť usmrcuje a vstrebáva. Ústny otvor má uzatvorený, po bokoch úst jej vyčnievajú dlhé kosákovité hryzadlá, ktoré majú na spodnej strane kanáliky. Keď larva uchopila žubrienku, hryzadlami do nej vystrekla jedovatý sekrét. O pár sekúnd sa už hostila na mŕtvej žubrienke. Sekrét však korisť len omámil a zároveň natrávil. Potom sa už predtrávená potrava dostáva do jej tráviaceho traktu.

Aj larva vyplávala každých päť až sedem minút k hladine, aby sa nadýchala. O sedem týždňov po vyliahnutí z vajíčka vylieza na breh a vo vlhkej zemi sa zakuklí. O dva týždne sa vyliahne chrobák, ktorý sa na jeseň zahrabe do bahna a v letargii prezimuje. Dospelé chrobáky po párení a kladení vajíčok zahynú.