BRATISLAVA – Bývalí majitelia pôdy, ktorých o poľnohospodársku pôdu a lesy obral štát za komunizmu, dostanú na budúci rok možnosť opäť žiadať o vrátenie majetku, ak to ešte nestihli do konca roku 1992. Za vládny návrh zákona včera hlasovalo 76 poslancov. Opozícia návrh odmietla.
Prijatie zákona mala vláda v programovom vyhlásení. „Je to pozitívne aj z hľadiska občana,“ hovorí predseda SMK Béla Bugár. „Znovu sa na jeden rok otvorí možnosť dostať naspäť pôdu pre tých, ktorí na to buď zabudli, alebo nezohnali všetky potrebné dokumenty na preukázanie pôvodu majetku.“
Majitelia, či ich dedičia musia mať občianstvo a trvalý pobyt na Slovensku.
Opozícia sa neúspešne pokúsila návrh vrátiť na dopracovanie. Predseda HZDS Vladimír Mečiar označil síce snahu riešiť problém nevyriešenej pôdy za správnu, ale bez unáhlenia. Upozornil, že kapacita súdov, notárov a geodézie je obmedzená a vidí riziko konfliktu, ktorý sa „prenesie na Ústavný súd“.
Viacerí opoziční politici tvrdia, že cieľom SMK je, aby pôdu na južnom Slovensku vlastnili Maďari. Miroslav Maxon z HZDS však zdôrazňuje, že zákon nekritizuje na základe „regionálno-nacionálneho princípu“, lebo reštitúcie sa týkajú pôdy rovnako v Dunajskej Strede ako na Kysuciach.
„Je to pre SMK citlivejšia téma ako pre ostatných. Aj v minulom volebnom období sme to pretláčali, ale vtedy sa to nedalo,“ povedal Bugár.
„Zákon má nedostatky. Vzniká kuriózna situácia, lebo jednu vec riešia súbežne dva zákony,“ tvrdí Maxon. Na mysli má pôvodný zákon o navrátení majetku z roku 1991. Domnieva sa, že je to v rozpore s ústavou a nový zákon podľa neho „nebude fungovať“.
Vláda tvrdí, že nový zákon už nie je so starým v rozpore.
Na Slovensku je podľa generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Františka Hideghétyho 578 535 hektárov poľnohospodárskej pôdy nezistených vlastníkov, z toho na juhu krajiny asi 150-tisíc hektárov. Pôda na juhu je spravidla kvalitnejšia. Opozícia navrhla, aby pôda, ktorej vlastníci sa do konca roka 2005 neobjavia, zostala štátu. Zákon hovorí, že časť pôdy dostanú do správy a neskôr do vlastníctva obce.
„Budú nekonečné subjektívne diskusie, že ktorú pôdu štát potrebuje a ktorú nie,“ varuje Maxon. Bugár nesúhlasí. Pripomenul, že obce budú mať z prenájmu pôdy úžitok a možnosť doplniť svoje rozpočty. Získané pozemky desať rokov nebudú môcť predať ani založiť.
