ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV TASR
Sviatok všetkých svätých pripadá na 1. novembra od ôsmeho storočia, neskôr sa z neho vyvinula aj Pamiatka zosnulých – Dušičky, ktorá pripadá na 2. novembra. Na Slovensku je prvý november od roku 1994 dňom pracovného pokoja.
„Moje myšlienky prechádzajú cintorínmi celého sveta, kde odpočívajú telesné pozostatky tých, ktorí nás predišli do večnosti. Ešte živšia je spomienka na tých, ktorí nás milovali a uviedli do života,“ povedal raz pri tejto príležitosti pápež Ján Pavol II., ktorý mával v minulosti v tieto dni pravidelné príhovory. Zvykol tiež slúžiť zádušnú omšu na najväčšom rímskom cintoríne Campo Verano, čo mu však dnes zdravotný stav už neumožňuje.
Pred tým, ako si ľudia prídu na cintoríny pripomenúť blízkych, však musia myslieť na Dušičky aj prakticky – treba nakúpiť sviečky a kytice.
Obchodníci sú pripravení už dávno – venčeky či kahance sa dostali aj do letákových akcií obchodných sietí. Oddelenia obchodov, v ktorých sa predáva takýto tovar, boli plné zákazníkov už tento týždeň. Nakupovali väčšinou starší ľudia. „Prišla som radšej skôr, lebo tesne pred sviatkami býva problém niečo zohnať,“ vraví staršia pani v obchodnom dome Tesco v Bratislave. V košíku má dve balenia malých kahančekov – na hroby sa chystá chodiť prvých osem dní v novembri.
Kupujú sa predovšetkým lacnejšie veci – aj preto, že na cintorínoch sa veľa kradne.
Z histórie Na sviatok zosnulých alebo Dušičky prvý raz upozornil kláštor v Cluny, keď opát Odillo v roku 988 nariadil, aby sa večer – v deň Sviatku všetkých svätých – vyzváňalo a aby veriaci venovali za duše v očistci takzvané hodinkové modlitby. Na druhý deň sa potom za duše zomretých slúžili sväté omše. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril aj do iných krajín. Výnimkou nebolo ani slovenské územie.
Úcta k mŕtvym má na Slovensku hlboké korene a siaha až k našim praslovanským predkom. Podľa predstáv našich predkresťanských praotcov duše zomretých sa aj po odchode z tohto sveta zúčastňovali na udalostiach rodu, z ktorého pochádzali. Tí, čo po nich ostali na zemi, si ich mali zasa uctiť primeraným spôsobom a obradmi. Duša človeka mala pritom podľa ľudí podobu bezfarebného obláčika alebo bielej holubice. Na Slovensku bolo zvykom obdarúvať na Dušičky chudobných ľudí jedlom, obradným pečivom a peniazmi, aby sa modlili za duše zomretých. Starším zvykom, ktorý pretrval až dodnes, je pálenie sviečok na hroboch. (r)
