FOTO – MOVIEWEB
Podľa Hlynura Bjorna ľudia žijú na Islande len preto, že sa tam narodili. V takom kúte sveta sa dá buď nakrútiť dobrý film, ako to urobil herec Baltasar Kormákur podľa knižky Hallgrimura Helgasona, alebo sa oddávať zimnému spánku, ako to praktizuje hrdina jeho filmu Hlynur.
Baltasarovi Kormákurovi sa podarilo spojiť klasickú tému odcudzenia s horúcou témou sexuality v rodine a oboje zmraziť severským čiernym humorom. Hlynurovi sa zase úspešne darí vyhnúť sa práci, vzťahu a všetkému, čo pripomína zodpovednosť. Pomaly mu tiahne na tridsiatku a jeho neochota zaradiť sa už ani tak nepripomína tínedžerskú znechutenosť, ako skôr praobyčajnú pohodlnosť. Skrýva sa za hrubé rámy okuliarov, v ktorých pripomína niečo medzi plachým intelektuálom a komiksovou figúrkou.
Vnútri žije odvážnymi predstavami, no na povrch z neho vychádzajú len cynické hlášky. Celé týždne žhaví počítač a sťahuje si porno. Cez víkend sa presunie zažívať inú formu nudy na párty. Vonku je aj tak zima, treba sa držať v teple.
Z tepla sa stane horúčosť, keď si Hlynurova nekonvenčná matka pozve na návštevu učiteľku flamenca Lolu. Energická Španielka premení domácnosť na bizarný trojuholník: mama má Hlynura rada, ale miluje Lolu, nemala však odísť na Nový rok z domu… Zápletka znie trochu almódovarovsky (Všetko o mojej matke, Hovor s ňou) a slovenský názov filmu tomuto dojmu ešte nahráva. Situácie sú však riešené s pravou severskou záľubou v absurditách: napríklad ako keď sa vaňa, v ktorej sa Hlynur práve vykúpal, prikryje dreveným vekom a tým vznikne štýlová kuchynská lavica.
Islanďania radi zdôrazňujú svoju výnimočnosť. Aj v tomto filme sa nevyhnutne objavia narážky na počasie, prírodu a zábery sopečnej krajiny. Napriek tomu je Kormákurov film taký jednoduchý a všeobecne zrozumiteľný, že podobnú depku a podobné párty poznáte aj bez toho, aby ste za nimi museli ísť na Island, ba nemusíte sa ani pohnúť z domu – aj keď nie je príliš pravdepodobné, že sa u vás ubytuje učiteľka flamenca, ktorá sa sprchuje pri odtiahnutom závese. Dokonca aj pouličná vianočná výzdoba je v Bratislave taká istá ako v Reykjavíku!
Určite sa však oplatí vystrčiť nos do zimy a prekráčať do kina. Už pre tých niekoľko originálnych riešení, ktoré film ponúka: napríklad, pri akej izbovej teplote chovať chameleóna, ako prísť k balíčku Luckie Strike bez peňazí, ako si vybrať ekologický vianočný stromček, ako byť zatknutý za dobrý skutok a v neposlednom rade ako na Islande pohodlne žiť z dobre fungujúceho systému sociálneho zabezpečenia. To je možno ďalší dôvod, prečo tam predsa len zopár ľudí žije.
