Ukrajinský prezident Leonid Kučma sa v sprievode ukrajinských pohraničníkov ďalekohľadom pozerá na rozostavanú ruskú priehradu. FOTO – TASR/AP
neli. Pár týždňov len neúčinne vyzývali Moskvu, aby zastavila výstavbu hrádze, v stredu sa na ostrove Tuzla objavili pohraničné hliadky, psy a od druhej svetovej vojny nevídané protitankové zátarasy.
Ukrajinský ostrov leží 250 metrov od spornej hranice s Ruskom. Hrádza by po dokončení prekrížila hranicu a spojila ruskú pevninu s ukrajinským územím. Táto predstava vyvolala u Ukrajincov strach, že Rusko obnoví územné nároky na Tuzlu aj Krymský polostrov, ktorý pred vznikom Sovietskeho zväzu patril Rusku a až neskôr ho komunisti pridelili Ukrajine už ako sovietskej republike.
Ruskí nacionalisti začali vykrikovať „Rusko! Tuzla! Krym!“ a z moskovského ministerstva zahraničia presiakli výroky o „posilnení kontroly nad Kerčským prielivom“. Nezmieriteľné skupiny ukrajinských poslancov sa po dlhom čase spojili v obave z ruskej agresie. Z Kyjeva prišla žiadosť o vysvetlenie stavby. Moskva odpovedala vyžiadaním si dôkazov, že Tuzla patrí Ukrajine. „Diskusia môže prerásť do ozbrojeného konfliktu,“ napísal vzápätí ruský denník Nezavisimaja Gazeta.
Ruský minister zahraničia Igor Ivanov potom situáciu začal upokojovať. Vyhlásil, že účelom hrádze je len spevniť pobrežie proti erózii.
Včera ráno sa na ostrove objavil ukrajinský prezident Leonid Kučma. Upozornil, že Ukrajinci sa zriekli jadrového arzenálu výmenou za sľub, že Rusko sa stane ochrancom ich územnej integrity. Jeho kancelária potom oznámila, že prezident Vladimir Putin požiadal úrady v Krasnodarsku o zastavenie stavby. Činnosť okolo hrádze ustala.
Ukrajinskí pohraničníci predtým ešte stihli nakrátko zajať ruské pohraničné plavidlo, v prielive ostala nedokončená hrádza a 80-metrový pontón s ukrajinskými hliadkami.
V Moskve a v Kyjeve spomínali aj na rok 1991 a lúčenie sa Ruska s časťou čiernomorskej flotily. Do polovice ukrajinský Kerčský prieliv je pre Rusov stále zaujímavý – tvorí priechod medzi Azovským a Čiernym morom k Turecku. Ložiská ropy a zemného plynu na jeho dne zabezpečili, že územný spor prežil roky po rozpade sovietskeho impéria.
Dohoda o morskej hranici medzi Ruskom a Ukrajinou ešte stále nie je hotová. Rusko žiada, aby prieliv dostal štatút medzinárodných vôd. Okrem iného by ušetrilo 200 miliónov dolárov ročne na mýtnych poplatkoch.
Spor okolo ostrova Tuzla sa rozhorel pár dní potom, ako Rusko a Ukrajina spolu s Bieloruskom a Kazachstanom slávnostne podpísali dohodu o spoločnom trhu. Ukrajinskí poslanci sa teraz chystajú členstvo v spolku zrušiť.
Autor: Zuzana V. Očenášová
