"Keď sa nám vôbec podarí nájsť mu miesto, väčšinou v zamestnaní dlho nevydrží. Je trochu pomalší, tak ho často kritizujú, okrikujú, niekedy mu dávajú tie najhoršie práce, ktoré nikto robiť nechce, pretože on sa nevie primerane brániť. Chvíľu to vydrží a potom začne mať problémy so spánkom, má depresie, pri pomyslení na prácu a na kolegov sa roztrasie. Keď mu ale lekár predpíše upokojujúce lieky, chodí zase ako omámený, všetko mu padá z ruky a nedokáže sa sústrediť takmer na žiadnu prácu."
Ľudia so zdravotným postihnutím sú presvedčení, že v konkurencii, ktorá je na slovenskom trhu práce, majú dosť slabé šance zamestnať sa. „Pomáhame ľuďom s postihnutím nájsť prácu. V inzerátoch, aj na tabuliach úradov práce je totiž takmer vždy napísané, že ponúkané pracovné miesto nie je vhodné pre človeka so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ale zákon stanovuje, že podnik, ktorý zamestnáva viac ako dvadsať pracovníkov, je povinný zamestnávať tri percentá ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou,“ vysvetľuje Peter Barin z Agentúry podporovaného zamestnávania v Banskej Bystrici. „Ak tento predpis neplní, platí úradu práce penále vo výške 16 400 korún ročne za jedno pracovné miesto, ktoré by mal takto vytvoriť.“
Minulý rok sa agentúra v Banskej Bystrici starala približne o 55 klientov – 18 z nich sa podarilo umiestniť a to na voľnom trhu práce, nie v chránených dielňach. „Väčšinou to boli miesta upratovačiek, informátorov, vrátnikov, ale zamestnali sme aj čašníka a dispečera prepravnej služby,“ pokračuje Peter Barin. „Aj tí zamestnávatelia, ktorí pôvodne nechceli zamestnať človeka so zmenenou pracovnou schopnosťou sa dali presvedčiť, aby našich ľudí vyskúšali. A keď zistili, že dokážu odviesť prácu, boli spokojní. Pracovné miesta pre našich klientov samozrejme starostlivo vyberáme, aby bola pre nich vhodná a našou úlohou je aj pripraviť prostredie na to, že na pracovné miesto príde človek s postihnutím, aby nič nerušilo priebeh práce ani nekomplikovalo život nášmu klientovi.“
A pretože pre niekoho, kto dlhšiu dobu nepracoval, môže byť ťažké prísť do neznámeho prostredia, znášať nové povinnosti a zodpovednosť, pracovníci z centra poradensko-psychologických služieb sú pripravení pomôcť preklenúť problémy. „Naša starostlivosť sa nekončí umiestnením klienta,“ hovorí Barin. „Pracovné miesto aj nášho človeka ďalej sledujeme a keď treba, pomáhame mu.“
Ramik:
Niektorí podnikatelia nevedia o tom, že by mali zo zákona zamestnávať ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou, a aj preto sa možno bránia. Keby však popremýšľali a takýchto ľudí zamestnali, prinieslo by im to aj určité finančné výhody. Ak má zamestnávateľ najmenej 20 zamestnancov a podiel zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou a pracovníkov s ťažším postihnutím je viac ako 50 percent, sadzba dane sa znižuje na 18 percent. Ak daňovník nevyužije zníženú sadzbu dane, znižuje sa mu daň o
a) sumu 10 000 Sk za každého zamestnanca ZPS
b) sumu 24 000 Sk za každého zamestnanca ZŤP
Platí tiež nižšie odvody do fondu zamestnanosti, na zdravotné poistenie, do sociálnej poisťovne, na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie
Do rastra:
Podporované zamestnávanie bolo prvý krát definované v USA v zákone o mentálnom postihnutí. Z európskych krajín má najväčšie skúsenosti a najprepracovanejšiu metodiku Nórsko, kde sa podporované zamestnávanie stalo v roku 1996 regulárnym nástrojom zamestnanosti. Z podobných skúsenosti vychádzali aj úspešné projekty zamestnávania ľudí so zdravotnými problémami v Škótsku, Fínsku, Českej republike a ďalších krajinách.
Na Slovensku existujú tri agentúry podporovaného zamestnávania – v Bratislave (apzno@changenet.sk, 02/5273 3676), vo Vranove nad Topľou (057/446 31 01) a v Banskej Bystrici (apzbb@changenet.sk. Pomáhajú ľuďom so zdravotným postihnutím a podľa nového zákona aj dlhodobo nezamestnaným nájsť si a udržať si zamestnanie. Tieto služby sú poskytované bezplatne.
Intergáciou a podporou zamestnávania vozíčkarov sa zaoberá aj žilinské občianske združenie Aktívny vozík (aktivnyvozik@pobox.sk)
*Aktivizačno motivačný program APZ *
Má pomôcť ľuďom so zmenenou pracovnou schopnosťou zorientovať sa vo všetkých otázkach, ktoré súvisia s hľadaním zamestnania aj s inými možnosťami, ktoré sa pre nich na trhu práce otvárajú. Skladá sa zo seminárov zameraných na právne minimum, komunikáciu, prijímací pohovor, znalosť práce s počítačom aj na problematiku chránených dielní.
Program vznikol na základe projektu, ktorý v rokoch 2001 až 2002 realizovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Národný úrad práce a Ministerstvo sociálneho zabezpečenia a generácií Rakúska, Komora práce v Hornom Rakúsku.
