BELEHRAD - Pri okrúhlom stole, ktorý v Belehrade zorganizoval britský týždenník The Economist za účasti 260 zahraničných hospodárskych kapitánov a predstaviteľov juhoslovanskej vlády, sa hovorilo aj o vytvorení bezcolnej zóny medzi Srbskom, Macedónskom, Bosnou a Maďarskom. Malo by ísť o vytvorenie trhu so 60 miliónmi obyvateľov, ktorý by bol oveľa príťažlivejší pre zahraničných investorov než jednotlivé malé krajiny regiónu.
Juhoslovanský minister financií Božidar Djelič uviedol, že sa už vedú rozhovory o vytvorení bezcolnej zóny s menovanými krajinami, a údajne aj s Ruskom. Cieľom jeho vlády je, aby do roku 2004 bola Juhoslávia zaradená medzi kandidujúce krajiny na členstvo v EÚ.
Zahraniční účastníci však pri vytváraní tohto hospodárskeho bloku neboli takí optimistickí. V diskusii odznelo, že treba najprv vyčkať na výsledok rokovania Belehradu s Parížskym klubom o splácaní juhoslovanských dlhov. Ich závery sa očakávajú v novembri. Pozícia Belehradu je jasná: do krajiny by mal prísť najprv zahraničný kapitál, splácanie 12 miliárd USD starých úverov by sa malo odročiť a časť z nich by sa mala odpustiť.
Druhým faktorom neistoty je nestabilná politická situácia v balkánskych krajinách. Ohrozená je aj existencia Juhoslovanskej zväzovej republiky, z ktorej chce menší člen, Čierna Hora, vystúpiť. Juhoslovanské hospodárstvo nie je stabilizované. Tohtoročnú infláciu z vlaňajších 116 % sa podarí výrazne zredukovať.
Ceny v krajine sú až na výnimky liberalizované, pod kontrolou zostali len ceny chleba, mlieka, elektriny a komunálnych poplatkov. Uvoľnenie cien prinieslo obyvateľstvu bolestné skúsenosti a koniec ilúzií, napriek tomu sa postavilo proti falošnému sociálnemu zmieru.
(tasr)
