Benazír Bhuttová (48) je dcérou charizmatického prvého demokratického vodcu Pakistanu Zulfikara Bhutta, ktorý bol zavraždený v roku 1977 pri vojenskom puči. Sama sa stala premiérkou v roku 1988, ako prvá žena v moslimskom svete. Vládla dve funkčné obdobia, v roku 1996 ju prezident zbavil moci pre údajné zlé vládnutie a podozrenie z korupcie. V apríli 1999 Bhuttovú i jej manžela odsúdili na päťročné väzenie a mnohomiliónovú pokutu. Bhuttová odišla do exilu. Jej nástupca Naváz Šaríf presadzoval islamské právo. V roku 1999 jeho moc ukončil vojenský prevrat, ktorým sa dostal k moci generál Parvíz Mušaráf. Nový režim Bhuttovej rozsudok zmenil na tri roky. Expremiérka začiatkom mesiaca oznámila, že sa chce vrátiť do politiky a kandidovať v budúcoročných voľbách. (zah)
BENAZÍR BHUTTOVÁ, bývalá premiérka Pakistanu, vedie najsilnejšiu opozičnú stranu v krajine - Ľudovú stranu Pakistanu. Rozhovor vznikol 18. septembra na neznámom mieste.
Môže sa Západ spoľahnúť na súčasný pakistanský režim ako na spojenca vo vojne proti teroru?
„V Islamabade je v súčasnosti vojenský režim, ktorý nemá ľudovú základňu. Potláča umiernené skupiny a umožňuje voľne vládnuť protalibanským elementom. Otázkou je, či má režim vôľu urobiť to, čo hovorí. Zazneli pochybnosti. Islamabad potrebuje predviesť, že sa vzdal svojej politiky dvoch tvárí. Dúfam, že to urobí.“
Aké sú hranice pakistanskej podpory útoku na Usamá bin Ladína, možno aj Taliban, aby táto podpora nevyvolala negatívnu reakciu verejnosti a moslimského sveta?
„Ak je cieľom zadržať a súdiť bin Ladína, je to uskutočniteľné - ak bude mať Islamabad vôľu. Ak je cieľom rýchly pozemný útok na zvrhnutie Talibanu, môže sa to skomplikovať. Ak sú to vzdušné údery, ktoré Taliban prečká v horskom teréne, môže sa rozhodnutie odsúvať. Je aj iné riešenie: kombinácia politických a vojenských aktivít s podporou bezpečnostného aparátu Islamabadu. Ten však ovládajú stúpenci Talibanu. Vojenský režim nemá politickú rozviedku. Spolieha sa úplne na bezpečnostný aparát. Generál Mušaráf môže tvrdiť, že podporuje medzinárodnú koalíciu proti terorizmu a pomôže. Štátnu politiku však musí dokázať uskutočniť v praxi.
Otázka odozvy v moslimskom svete je dôležitá. Prebiehajú štyri nadnárodné debaty. Hovorí sa o vojenskej stránke, slobode, Palestíne a ekonomickej emancipácii. Ak prímerie na Blízkom východe vydrží, odozvy v moslimskom svete budú umiernené.“
Pakistan býval štátom, ktorý sa díval vpred. Ako sa mohlo stať, že sympatizuje so spiatočníckym Talibanom?
„Odraz afganskej vojny proti zahraničnej okupácii zmenil progresívnosť mojej krajiny. Generáli, ktorí bojovali v afganskom džiháde na strane podporovanej Amerikou, sú presvedčení, že porazili jednu superveľmoc (Sovietsky zväz - pozn. red.) a môžu poraziť ďalšiu. Destabilizovali demokratické vlády, aby kontrolovali Pakistan. Navonok rokovali o Afganistane pripisujúc Islamabadu „strategickú váhu“, v skutočnosti sa však Islamabad stal zázemím Talibanu.“
Čo spôsobuje, že aj umiernení, aj extrémistickejší moslimovia sú na Ameriku takí nahnevaní?
„Extrémistickí moslimovia sú nahnevaní pre množstvo lokálnych problémov. Najväčšou nadnárodnou otázkou je konflikt na Blízkom východe. Je to najvýbušnejší faktor. Obyčajní Pakistanci sú proti Talibanu i proti náboženským stranám. Signifikantný vplyv Talibanu a sympatie k nemu sú v armáde, spravodajských službách a medzi vojakmi vo výslužbe.“
Čo je podľa vášho názoru najlepší spôsob, ako zastaviť také teroristické útoky, aké postihli USA?
„Zamerať sa na Pakistan a jeho demokratizáciu. Upracte Islamabad a domino afganských táborov sa začne rúcať. Usamá sa neodvážil ísť do Kábulu, kým nebolo v polovici roku 1996 rozhodnuté zvrhnúť ma. Taliban trčal v južnom Afganistane vďaka našej zahraničnej politike. Len keď na tretí týždeň zabili môjho brata, aby zvrhli vládu, Taliban vstúpil do Kábulu. Po vražde vodcu afganského odporu Masúda tento mesiac je celkom pravdepodobné, že ďalším terčom som ja, pretože dokážem získať pakistanský ľud. Verím v Boha. Chcem vidieť Pakistancov prosperovať spolu s ostatným svetom prostredníctvom ekonomických príležitostí a politickej slobody. Preto ma moji ľudia podporujú. Snažím sa o ukončenie mizérie Afgancov. Žijú ako podľudia v utečeneckých táboroch a fanatici sa hrajú na politiku.“
Môžeme si byť istí, že pakistanské jadrové zbrane sú v prípade občianskych nepokojov v bezpečných rukách?
„Situácia v Pakistane je teraz mimoriadne premenlivá. Jadrové zbrane kontroluje armáda. Kým sú demonštrácie protalibanských síl malé, armáda zostáva v kasárňach. Ale ak vyšlú armádu do konfrontácie s demonštrantmi, bude to skúška jej disciplíny.“
© 2001, Global Viewpoint
Distributed by Los Angeles Times Syndicate
Autor: Nathan Gardels
