Okrem krajiny zničenej dlhou občianskou vojnou a sovietskou okupáciou zdedil Taliban výcvikové tábory islamských aktivistov a radikálov z celej Ázie. Taliban ich prítomnosť toleruje - veľa týchto bojovníkov pomáhalo kedysi Afganistanu zbaviť sa Sovietov a neskôr získať Talibanu víťazstvo nad umierneným islamským režimom.
Islam poskytuje ideológiu pre vnútorný boj proti „svetskej“ autoritárskej moci aj pre menšiny, ktoré sa snažia oslobodiť od často krutej nemoslimskej vlády. V Strednej Ázii sa v poslednom období zrodilo celé klbko islamských hnutí. Mnohé z nich sú radikálne a neváhajú použiť násilie.
- Za desať rokov od získania samostatnosti Uzbekistan, ovládaný neostalinskou vládou, väznil, týral, zabíjal alebo vyhosťoval členov opozičných strán všetkých smerov. Prežila len dnes zocelená islamská opozícia. Politika uzbeckej vlády viedla k vzniku ozbrojeného islamského hnutia tam, kde nikdy predtým nejestvovalo. Uzbekistan by dnes rád spolupracoval s Washingtonom v boji proti „terorizmu“ - vo svojom vnímaní v boji proti všetkým, ktorí sú v opozícii proti jeho režimu.
- Na území Číny v provincii Xinjiang žije 8 miliónov Ujgurov, príslušníkov turecko-moslimskej menšiny. Tvrdý útlak zo strany Číny dohnal Ujgurov k nacionalizmu a k primknutiu k islamu. Dnes tiež používajú násilie. Aj Čína by sa veľmi rada spolupodieľala na „vojne proti terorizmu“, aby tak ospravedlnila devastáciu ujgurskej komunity.
- O nezávislosť od Ruska už viac ako 200 rokov bojujú Čečeni, ktorí sa odvolávajú na boj v mene islamu. Rusko preto víta „vojnu proti teroristom“ - na ospravedlnenie svojho boja proti Čečenom.
- Proti tvrdej ruke hinduistickej vlády v Indii sa búri moslimský Kašmír. Sčasti ide tiež o boj za islam.
- V Tadžikistane sa vojna klanov podfarbuje islamskou rétorikou.
- Prevažne šíitský Irán nenávidí Taliban, pretože ten brojí proti šíitom.
- Pakistan používal výcvikové tábory v Afganistane na výcvik kašmírskych partizánskych jednotiek. V indickom Kašmíre ich používa ako svoj pilier pri vyjednávaniach s Indiou o autonómii až nezávislosti Kašmíru. A všetky tieto národy a etniká - Ujguri, Čečeni, Kašmírčania, Uzbeci a niektoré arabské opozičné hnutia - viac ako 20 rokov používali Afganistan ako svoju výcvikovú základňu.
Regionálne veľmoci - India, Irán, Rusko, Čína, Uzbekistan - by preto privítali zničenie afganského režimu, ktorý dáva útočisko ich opozičným hnutiam. USA teda vo vojne proti teroristom získajú aj niekoľko pomerne odpudivých spojencov.
Tolerancia týchto krajín, pokiaľ ide o americké ciele, má svoje hranice. Kým za Talibanom nikto plakať nebude, takmer všetci nepriateľsky zareagujú na akúkoľvek americkú hegemóniu v Ázii. Ak sa teda americká „vojna proti terorizmu“ skončí ako vojna za záujmy niektorých režimov voči všetkým islamským hnutiam, vyvolá to podozrenie, aký je vlastne skutočný americký cieľ. Rozumné a spravodlivé riešenie problému Palestíny alebo Kašmíru sú základným predpokladom na získanie skutočnej podpory pre americké vojnové zámery. Bude iróniou osudu, ak Amerika získa bin Ladína a prehrá Pakistan v prospech fundamentalistov. V celom regióne je veľmi ťažké oddeliť politiku od „terorizmu“ - najmä v očiach moslimov. Ak sa dnes Washington pokúša získať si priateľov v množstve krajín, je možné, že zároveň príde o podporu obyvateľstva.
© Global Viewpoint
Los Angles Times Syndicate International
(krátené)
Autor: GRAHAM E. FULLER (Autor je bývalý podpredseda Národného bezpečnostného výboru v CIA, pôsobil na Veľvyslanectve USA v Kábule)
