Na útoky v USA treba reagovať urýchlením medzinárodnej spolupráce spravodajských služieb zvlášť, v jednom smere. Odhaliť finančné impérium Usamá bin Ladína, jeho bankové účty, legálne podnikajúce firmy, ktoré mu patria alebo ktoré riadi cez nastrčené osoby. Možno sa odôvodnene domnievať, že bin Ladín podniká na západných burzách, možno dokonca špekuloval s akciami pred teroristickými výbuchmi, ktoré sám zosnoval.
Prerušenie finančných tokov do vreciek zločinného multimilionára bude zároveň znamenať aj poriadne si posvietiť na peniaze prepierané v Perzskom zálive. „Bude to mimoriadne náročné. V poznatkoch z tejto oblasti máme obrovské medzery,“ hovorí Judith Kipperová z Centra strategických a medzinárodných štúdií vo Washingtone. „Veľa ľudí pátralo roky po bankových účtoch Saddáma Husajna a dodnes ich nenašli.“ Bin Ladín sám pred časom vyhlásil, že americké snahy finančne ho poškodiť mali malý efekt.
Dobrovoľné „výpalné“
Časť darov platia bin Ladínovým ľuďom zrejme arabskí podnikatelia, ktorí sami obchodujú so Západom a boja sa pomsty radikálov. Ide vlastne o akési „výpalné“. Ešte začiatkom 90. rokov získal Ladín takmer 300 miliónov dolárov aj od svojej rodiny, ktorá má solídnu stavebnú firmu a dištancuje sa od Ladína ako čiernej ovce rodiny. O tom, aký veľký bol tento dedičský podiel, kolujú len dohady.
„Nie je taký bohatý, ako si niektorí myslia,“ tvrdí londýnsky novinár Abdel-Bari Atwan, ktorý robil v roku 1996 s bin Ladínom rozhovor. „Povedal mi, že prišiel o 150 až 160 miliónov dolárov v stavebných a poľnohospodárskych projektoch v Sudáne… teraz má pár miliónov.“ Stavebná firma, ktorú viedol v Sudáne, bola údajne na nátlak Saudskej Arábie v roku 1997 uzavretá.
Zbierky v mešitách
V mešitách krajín Perzského zálivu aj inde má kasičky nespočetné množstvo charitatívnych výborov. Ide prevažne o nevládne organizácie, akýsi tretí sektor, ktorý pracuje bez dohľadu štátu a bánk. Niet pochýb, že časť z nich zriadili islamské ozbrojené skupiny. Peniaze vyberajú od veriacich na sirotince, nemocnice, tlačenie Koránu a potravinovú pomoc chudobným spoluveriacim v Afrike a Ázii. Je to naplnenie učenia islamu, ktoré prikazuje vzdať sa časti svojho bohatstva v prospech tých, ktorí ho potrebujú. V istom bode sa však časť týchto príspevkov oddeľuje a ide na akcie palestínskych radikálnych organizácií proti Izraelu. Jedným z príjemcov je aj bin Ladínova celosvetová sieť Al-Kaída.
Saudská Arábia podrobila islamské charity bedlivému skúmaniu, už keď sa bin Ladín na začiatku vojny v Perzskom zálive obrátil proti svojej vlasti a nazval saudskoarabských monarchov bábkami v rukách USA. Krviprelievanie v Alžírsku a Egypte v 90. rokoch tiež viedlo k zvýšenému diplomatickému tlaku Západu na arabské vlády, aby sa bližšie pozreli na charitatívne aktivity svojich občanov.
Vlády zálivu sú pritom striktne protiladínovské. Dávajú si však veľký pozor, aby sa revíziou charitatívnych organizácií nedotkli náboženských citov konzervatívnej časti obyvateľstva. A niektoré privierajú oči, aby získali politickú podporu fundamentalistov. To je však zahrávanie sa s ohňom.
Arabské banky
Štáty Perzského zálivu v posledných rokoch pristúpili k vyšetrovaniu prípadov prania peňazí. Donútila ich k tomu aj aktivita ruskej mafie. Bahrajn, hlavné bankové centrum Perzského zálivu, zaviedol pevné opatrenia proti praniu peňazí pred niekoľkými mesiacmi.
Západní diplomati sa teraz snažia podobné kontroly presadiť aj v Spojených arabských emirátoch. Tie majú najliberálnejší bankový sektor v oblasti. Sú tiež jednou z troch krajín - spolu so Saudskou Arábiou a s Pakistanom - ktoré uznávajú afganskú vládu Talibanu. (bj)
