stane.
Ladín bol v týchto kruhoch dobre známou postavou. Napriek svojmu privilegovanému pôvodu spával s ostatnými pod stanmi a dlhé hodiny vášnivo debatoval o teologických témach. V roku 1987 začal uvažovať o novej misii. Svojim priateľom hovoril, že nastal čas na svetový džihád. Terčom svätej vojny už mal byť nielen Sovietsky zväz, ktorý okupoval islamskú krajinu, ale aj skorumpované vlády na Blízkom východe a západné veľmoci, ktoré ich podporovali.
Založil nadáciu Al-Qaeda (Al-Kaída), po arabsky „Základňa“, ktorá sa postupne rozrástla na medzinárodnú organizáciu veľkých rozmerov. Podľa údajov americkej CIA postupne vytvorila malé bunky vo viac ako 50 krajinách sveta.
Bin Ladínovými výcvikovými tábormi v Afganistane a Sudáne prešlo okolo päťtisíc bojovníkov z celého islamského sveta, od severnej Afriky až po juhovýchodnú Áziu. Mladí adepti tu boli vyškolení na partizánsku vojnu, sabotážne akcie, bombové výbuchy a atentáty. Hoci často pochádzali z tradicionalistických rodín zo zaostalých oblastí, naučili sa ovládať moderné technológie, ako sú internet, kódovaná elektronická pošta alebo komunikácia cez satelit.
Najužší okruh „Základne“ od začiatku tvorili Egypťania z militantných islamských skupín Nový džihád a Gamaa, ktoré stáli za atentátom na prezidenta Anvara Sadata. Sadatovi nemohli odpustiť mierovú dohodu s Izraelom. Z Egypta pochádza aj bin Ladínova pravá ruka a určený nástupca Abulaziz abu Sitta. Vo vedení je viacero Alžírčanov z islamistického hnutia, ktoré v Alžírsku už desaťročie vedie občiansku vojnu proti ústrednej vláde, pričom zákerne vraždí vidiecke obyvateľstvo.
Autor: MILAN NIČ, RFE pre SME
