ukáže, čo v kom je," hovorí jeden zo šéfov Útvaru osobitného určenia. Každý z tých štrnástich mužov sa totiž chce stať kukláčom, teda príslušníkom elitnej zásahovej jednotky, ktorá sa nasadzuje len v najrizikovejších prípadoch - proti únoscom, teroristom, drogovým dílerom či páchateľom, u ktorých je predpoklad, že sú ozbrojení. Kto sú kukláči - hoci oni sami nemajú radi, keď sa im tak hovorí - a čo vlastne robia?
Ako vznikol
Útvar osobitného určenia vznikol v roku 1993, dovtedy malo Česko-Slovensko zásahovú jednotku URNA - Útvar rychlého nasadenia. Po rozdelení republiky slovenský útvar vznikal doslova na zelenej lúke. Dodnes sú v jednotke ľudia, čo stáli pri jej zrode.
Chcel 12 miliónov
V júni zavolal do banskobystrického Tesca drevorubač Maroš. Za to, že ho nevyhodí do vzduchu, žiadal 12 miliónov. Polícii zadal súradnice, kam má z vrtuľníka zhodiť peniaze. Už niekoľko hodín pred tým, ako peniaze dopadli na zem, les naplnili maskovaní muži - boli pre telefonát v pohotovosti. Tridsaťštyriročný drevorubač si však na určené miesto po peniaze neprišiel.
Znovu zatelefonoval a zadal nové súradnice. Kukláči sa premiestnili a deň a noc ležali v tráve a čakali. Zbytočne. Maroš opäť neprišiel. Kukláči ho napokon zatkli v jednom banskobystrickom byte.
"Je to zaujímavá robota, určite sa tu človek nenudí," hovorí jeden z kukláčov a ostatní s ním súhlasia. Všetci predtým robili policajtov a mnohí z nich aktívne športovali, ale žiadne gorily s vyholenými hlavami to nie sú.
"Ja som prišiel z obvodného oddelenia. Predtým som aktívne športoval. Určite je to lepšie, ako vyberať na ulici pokuty."
Žiadosť o prijatie do útvaru si môže dať len policajt, ktorý už odslúžil tri roky na policajnom oddelení. A musí rátať s tým, že až do dôchodku s touto prácou nevydrží. Najstarší kukláč má totiž 43 rokov.
Riziko za 20-tisíc
Platy policajtov sú na Slovensku tajné a nezverejňujú sa. Podľa našich informácií sú však platy kukláčov vzhľadom na riziko, ktoré podstupujú, nízke. "Na prácu som síce hrdý, ale ťažko žene poviem: Dnes budeme hrdí na to, kde pracujem, tak nám stačia dva rožky," smeje sa jeden z nich. Nástupný plat je približne jedenásťtisíc, kmeňový príslušník môže mesačne zarobiť okolo dvadsaťtisíc čistého a príslušníci vo funkciách o niečo viac.
Tí, ktorým to nestačilo, si privyrobili - niektorí ako ochrankári podnikateľov, iní ako vyhadzovači v baroch a ďalší sa zaplietli aj s majetnejším podsvetím. Naše zákony však na rozdiel od tých v zahraničí, nedovoľujú policajta prepustiť bez dostatočných dôkazov. Podozrenia nestačia a na dokazovanie tu je inšpekcia ministerstva. Zatiaľ však ešte od kukláčov nikto neodišiel s tým, že by oficiálny dôvod znel: spolupráca s podsvetím.
Zástupca veliteľa priznáva, že ak vedenie útvaru príde na to, že si niekto privyrába, prestanú ho púšťať do akcií. Časom pochopí, že v útvare už nemá miesto a sám si podá žiadosť o odchod.
Zo slovenských zásahových jednotiek sú kukláči vybavení najlepšie, aj keď jeden z nich napríklad ukazuje, že topánky a maskáče si kúpil sám. Ročne dostanú od štátu 8-tisíc na odevné: "Len topánky, ktoré mám, stáli šesťtisíc..."
Žiadni Rambovia
Štrnásť potenciálnych kukláčov ešte stále pochoduje lesom. Už majú za sebou psychické aj fyzické testy, teraz ešte musia ukázať, či sa vedia pohybovať v kolektíve.
Na začiatku testov bolo 60 záujemcov, 46 z nich vypadlo - jeden napríklad preto, že svoje rozhodnutie zdôvodnil: "Chcem si dokázať, aký som dobrý a že sa raz stanem veliteľom útvaru."
Do útvaru sa vraj nehodia ani žiadne hory svalov. "Potrebujeme kreatívne typy, schopné doviesť úlohu do úspešného konca. Hory svalov sú nepoužiteľné aj preto, že pred väčšinou akcií sa treba oboznámiť s terénom, a to sa robí v civile. Na mieste sa často pohybuje aj človek, o ktorého pri zásahu ide. Keby sme zamestnávali samé "hory svalov", musel by to byť čistý tupec, aby si ich nevšimol. Pre nás sú výhodnejšie nenápadné typy, ktoré sa dajú poslať kamkoľvek a nikde nepôsobia rušivo," hovorí veliteľ útvaru Igor Matiašovský.
Stretnutie s teroristami
Jediné stretnutie s naozajstnými teroristami zažili v júli 2001. Akcia pripravovaná niekoľko mesiacov v Londýne sa skončila za pár sekúnd pri Piešťanoch. Kukláči vybehli na auto s tromi teroristami z pravej Írskej republikánskej armády. V Piešťanoch chceli nakúpiť zbrane od emisárov Saddáma Husajna. Tými však v tomto prípade boli agenti britskej tajnej služby MI 5.
Najskúsenejší z írskej trojice bol číslo dva pravej IRA, druhý bol financmajster a tretí vyťažovač, čiže človek, ktorého používali pri výsluchoch. Ako svoj obľúbený nástroj pri výsluchoch používal vŕtačku Black and Decker.
"IRA bola nebezpečná do momentu zákroku, lebo nikto nevedel, ako sú ozbrojení, či majú trhaviny a či sú schopní ich použiť. Nakoniec sa ukázalo, že zbrane nemali vôbec a zákrok ich poriadne prekvapil," spomína veliteľ Matiašovský.
Dráma s rukojemníkmi
V júli tohto roku zajal mladý narkoman Henrich Masár v dome v Kaplne štyroch rukojemníkov. Kukláči zasiahli až po vyjednávačovi, ktorému sa podarilo vyjednať výmenu rukojemníkov za Masárovu bývalú priateľku. Policajti ju našli na diaľnici - živila sa ako prostitútka.
Masár sa s ňou v dome zabarikádoval a potom ju k sebe pripútal. Od policajtov žiadal drogy. Dovnútra sa dalo vojsť iba dvoma spôsobmi - dverami alebo oknom. Na zákrok sa pripravili dve čaty - jedna pri okne a druhá pri dverách. Do akcie išli s tým, že ak sa nebude dať inak, Masára zastrelia. Doteraz sa ešte nestalo, že by pri akcii páchateľa zabili.
Keď policajti vtrhli dovnútra, jeden z nich z ťažkej polohy - zo zeme, strelil Masárovi do hlavy. Zásah prežil, skončil s priestrelom lícnej kosti.
Policajt, čo strieľal, si ihneď pohovoril so psychológom, či je v poriadku. Kukláči s ním hovoria často - rozoberajú všetky problémy aj prípadný strach.
Sátor im ušiel
Ľudovít Sátor je medzinárodne hľadaný zločinec, obvinený z objednávky masovej vraždy dunajskostredských mafiánov pápayovcov. Ten kukláčom ušiel. Sátor sa skrýval na ranči na južnom Slovensku a policajtom utiekol cez jednu z príjazdových ciest, ktorú veliteľ útvaru nezablokoval. Na policajtov bol dobre pripravený, na ranči mal dokonca maskovaciu sieť, ktorú pri úteku strhol.
Muž na zabitie
Kukláči nerobia len zásahy v kuklách. Chránia aj dôležitých svedkov v rôznych kauzách alebo osoby, ktorým hrozí zabitie. Chránili napríklad aj Alexandra Horvátha - svedka v procese s Mikulášom Černákom. Mnohí z nich na to dodnes spomínajú ako na peklo. Hlavne preto, že Horváth nespolupracoval.
Zo známych ľudí chránili napríklad prokurátora Michala Serbina, ktorý dozoroval kauzy Ivana Lexu.
Okrem toho sa starajú aj o bezpečnosť dôležitých ľudí, ktorí prídu na Slovensko - naposledy chránili pápeža, pred tým izraelského prezidenta Moše Katsava. A strážia aj dovoz peňazí pre Národnú banku Slovenska.
Kukláčov je viac
Okrem Útvaru osobitného určenia je na Slovensku ešte ďalších osem krajských zásahových jednotiek. Tých z Útvaru osobitného určenia je od nich ťažko rozlíšiť, preto sa uvažuje o tom, že krajskí dostanú iní odev. Náplňou krajských je okrem iného aj zasahovať a robiť prehliadky v krčmách alebo na koncertoch - takzvané výmetnice, pre ktoré ich ľudia nemajú radi.
| Kukláčsky Výmet "Kukláči iba plnia rozkazy. Zaujímalo ma, do akej miery je človek schopný iba plniť rozkazy. Hoci jednotka rýchleho nasadenia je cvičená na zásah proti ozbrojenému páchateľovi, stáva sa, že je nasadzovaná do situácií, kde žiaden ozbrojený páchateľ neexistuje," hovorí herečka divadla Stoka Zuza Piussi, ktorá nakrútila o krajských kukláčoch film Výmet. "Každý mesiac musí útvar vykonať nejaké akcie. Raz za týždeň robíme výmet - to je akcia, pri ktorej vtrhneme v kuklách a so zbraňami do podniku," hovorí príslušník jednotky. Po tomto vpáde, ktorý vystraší a "znehybní" hostí, však nasleduje len skontrolovanie občianskych preukazov. "Myslím, že sme tam úplne zbytočne nasadzovaní," rozpráva kukláč. "Boli časy, keď sme výmety robili dva-trikrát za deň. Pokojne aj v tom istom podniku." "Oni sú veľmi, veľmi jednoduchí. Oni sú tí náchylní k tomu podsvetiu inklinovať." Takto hovoril o svojich podriadených veliteľ kukláčov v dokumentárnom filme Zuzany Piussi. |
Protiteroristické komando GSG 9
V Jadrovej elektrárni Mochovce nedávno cvičili policajti z elitného nemeckého protiteroristického komanda Grenzschutzgruppe 9 (GSG 9). Mali sme možnosť hovoriť s veliteľom čaty GSG 9, ktorý v jednotke pôsobí trinásť rokov. Jednotka GSG 9 sa špecializuje na únosy a zásahy v dopravných prostriedkoch - lietadlách, vlakoch. Zasahuje pri obvzlášť rizikových páchateľoch, ktorí sú pravdepodobne ozbrojení.
Komando GSG 9 vzniklo v Nemecku v roku 1972 po "Čiernom septembri". Dovtedy Nemecko zásahovú jednotku, podobne ako ostatné európske štáty, nemalo.
Piateho septembra 1972 zavraždili palestínski teroristi na olympijských hrách v Mníchove jedenásť izraelských športovcov. Najprv zabili len troch, neskôr pri presadaní z vrtuľníka do lietadla aj ďalších deväť rukojemníkov. Nemecká polícia vtedy rukojemnícku drámu nezvládla a zlyhala. Izraelčania krátko na to postupne zabili jedenásť členov organizácie Čierny september, extrémnej frakcie Organizácie pre oslobodenie Palestíny - OOP.
Izraelskí športovci prišli do Mníchova prvýkrát po tragédii až minulý rok - na Majstrovstvá Európy v atletike. Nemeckým policajtom vtedy vraj po celý čas majstrovstiev stekal po chrbte pot.
Ani Nemci nie sú ktovieako platení
Nemci prišli na Slovensko vďaka dobrej možnosti kombinovať parašutistický výcvik s taktickým výcvikom, ktorý si odskúšali minulý rok v Šali. "Je to spolupráca medzi dvoma jednotkami. Tiež sa môže stať, že nastane situácia, ktorú štát nebude môcť riešiť sám, vtedy sa obracia aj na iné štáty. Napríklad to, čo cvičíme teraz - incident v atómovej elektrárni alebo námorné incidenty, ktoré Nemecko nevie samo vyriešiť," hovorí veliteľ.
Najväčším problém GSG 9 je malý záujem o prácu v nej. "Máme vysoké nároky a nechceme ich znížiť. Normálne máme 120 členov jednotky a teraz nám chýba asi 25 ľudí. Kto chce byť členom jednotky, musí byť podobne ako u vás dva roky policajtom. Potom sa počas štyroch dní podrobí testom a ak uspeje, absolvuje deväťmesačný výcvik. Po tých štyroch dňoch uspeje zo všetkých uchádzačov asi pätnásť percent."
Pred niekoľkými rokmi Nemci nároky znížili a aj keď po štyroch dňoch uspeli viacerí, po deviatich mesiacoch úspešne skončilo zase len pätnásť percent uchádzačov.
Nedostatok uchádzačov je podľa veliteľa spôsobený malým platom. Plat príslušníka GSG 9 sa veľmi nelíši od platu obyčajného policajta. Práca je však nebezpečnejšia.
Prečo sa k jednotke pridal on? "Bola to pre mňa výzva. Ako príslušník pohraničnej stráže som chcel robiť niečo zaujímavejšie. Práca príslušníka GSG 9 nemôže byť nikdy nudná."
Nemci nemajú žiadny problém s tým, že by sa členovia GSG 9 stali členmi podsvetia alebo že by sa o nich zaujímali členovia organizovaného zločinu. Korupciu v jednotke vôbec nepoznajú.
Zbraň použili iba trikrát
Jednotka zasahuje asi dvadsaťkrát do roka. O poslednom zákroku veliteľ nechcel hovoriť. Podľa ich internetovej stránky asistovali naposledy v roku 2002 pri zatknutí teroristov zo skupiny Al-tawhid. Veliteľ hovorí, že išlo o jednoduchý zásah. Teroristi, hoci vyzerajú najnebezpečnejšie, so sebou väčšinou nenosia zbrane, a tak to bolo aj v tomto prípade.
"Najrizikovejšie sú operácie, kde sa musí reagovať, nie konať, teda také, ktoré polícia nemá plne pod kontrolou. Na nebezpečenstvo sme však zvyknutí."
GSG 9 strieľala zo zbrane za posledných trinásť rokov iba raz, a to v Bad Kleinene. Zákrok bol zo všetkých najkomplikovanejší. Policajti z GSG 9 tam zatkli teroristov z organizácie RAF. Jeden z teroristov na mieste zomrel a policajtov obviňovali, že ho zabili jeho vlastnou zbraňou.
Autor: MONIKA ŽEMLOVÁ / Foto: PAVOL FUNTÁL
