Na dostavbu 3. a 4. bloku Mochoviec by musel investor privatizujúci Slovenské elektrárne vynaložiť ďalších vyše 42 miliárd. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA – Pre ministra hospodárstva Pavla Ruska stále ostáva kľúčovou dostavba 3. a 4. bloku atómovej elektrárne v Mochovciach. „Jednou z najdôležitejších podmienok a kritérií výberu potenciálneho investora v prvom kole bude jeho schopnosť dokončiť Mochovce,“ vyhlásil včera Rusko.
Nové kritérium na výber víťaza tendra môže celý proces privatizácie skomplikovať, hovorí odborník, ktorý si neželá byť menovaný. Dostavba jadrovej elektrárne totiž nie je len otázkou ekonomickou, ale aj politickou, na ktorú treba istú dávku politickej vôle. „Nehovoriac o tom, že takýto scenár by neprivítali s nadšením ani naši rakúski susedia,“ tvrdí zdroj SME.
V ponuke na privatizáciu Slovenských elektrární sa o Mochovciach nehovorí, a takéto, aj keď neoficiálne kritérium, by mohlo spôsobiť, že sa elektrárne stanú menej atraktívnymi. Podľa analýzy Deloitte & Touche treba do dostavby 3. a 4. bloku Mochoviec vložiť ešte 42,5 miliardy korún.
Privatizáciu Rusko vidí ako reálnu až koncom roka 2005. „V prvom rade je potrebná ešte konsolidácia elektrární ako celku, preto sa s privatizáciou nebudeme ponáhľať,“ uviedol Rusko. V tomto období neočakáva ani doprivatizáciu SPP a Transpetrolu, pretože nechce ísť cestou „bezhlavého výpredaja všetkého, čo tu ešte máme“.
Záväzné ponuky na privatizáciu elektrární sa budú podávať budúci rok. Určí sa v nich aj to, či pôjde o 49-percentný podiel alebo vyšší. Minister Rusko sa skôr prikláňa k variantu vyššieho podielu. „Sprivatizovanie menšiny je len hrou na 49 percent a podávanie si dokumentov pod stolom,“ myslí si Rusko.
V súčasnosti platný zákon vyššiu ako 49-percentnú privatizáciu strategických podnikov neumožňuje. V parlamente je však pripravená jeho novela, ktorá neurčuje, akú majetkovú účasť si má štát v jednotlivých podnikoch ponechať. V prípade jej schválenia by bolo na posúdení vlády, ktorá v každom jednotlivom prípade rozhodne o privatizácii majetku strategického podniku alebo jeho časti.
K predávaniu väčšinového podielu sa prikláňajú aj viacerí ekonómovia. Podľa ekonomického analytika Tatra banky Roberta Pregu aj v prípade minulých privatizačných projektov štát oficiálne ponúkol menšinový podiel, ale reálne podmienky boli iné. „Napríklad v prípade SPP formálne získal investor len 49 percent, súčasne však v kúpnej zmluve získal väčšinu hlasov v predstavenstve, a tým aj reálne riadenie,“ tvrdí Prega. Podľa neho by bolo oveľa transparentnejšie, keby sa aj v skutočnosti predávala väčšina.
Privatizácia väčšinového podielu sa môže odraziť aj v cene, ktorú štátu investor zaplatí. „Nejde len o numerické dve percentá, ale investor tak získa väčšinovú kontrolu a istoty z pohľadu riadenia podniku,“ povedal Prega. Analytik VÚB Vladimír Zlacký by odporúčal tiež vyšší, hoci aj stopercentný podiel. „Nevidím dôvod, aby štát kontroloval istý podiel v podnikoch,“ uviedol.
Problémy Slovenských elektrární:
* zadlženosť a právo veriteľov vyjadrovať sa k všetkým zásadným operáciám s majetkom,
* uviaznuté náklady 70 miliárd korún,
* nedostavané dva bloky Mochoviec,
* prepodkladané odstavenie V1 a V2 v Jaslovských Bohuniciach,
* vyradenie jadrového reaktora A1,
* nedoriešené vlastnícke vzťahy súvisiace s Gabčíkovom a medzinárodnou zmluvou z roku 1977.
