Ministerstvo školstva totiž tvrdí, že vypočítať normatív nie je jednoduché. Musí sa v ňom zohľadniť personálna a ekonomická náročnosť jednotlivých odborov, obdobie vykurovania školy (6 až 8 mesiacov), náklady na teplo a prevádzku, na vzdelávací proces, ale tiež vyučovací jazyk na škole.
Normatív by mal zohľadňovať aj náklady na dopravu žiakov, na mzdy rómskych asistentov, na školu s celoslovenskou pôsobnosťou, na vzdelávanie mimoriadne nadaných žiakov aj žiakov z menej podnetného prostredia.
Základné školy, ktoré vlastnia obce a mestá, však budú mať kvôli neskorému určeniu normatívu veľké problémy. „Potrebujeme ho vedieť v novembri, aby sme vo chvíli, keď sa schváli štátny rozpočet, vedeli vypočítať, koľko prostriedkov máme schváliť v rozpočtoch pre jednotlivé školy. Veď rozpočty škôl sú súčasťou rozpočtov obcí a miest, ktoré zastupiteľstvá schvaľujú najneskôr do 15. decembra. Ak sa tak nestane, pôjde obec na rozpočtové provizórium,“ povedal SME predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora.
Dodal, že je v neustálom kontakte s ministerstvom školstva a dúfa, že sa výpočet normatívu urýchli. „Veď to nie je až také ťažké vypočítať: jeden podstatný údaj je suma v štátnom rozpočte, tá už schválená bola, a druhý je počet žiakov, ktorí chodia do škôl, ktorý je tiež známy.“
Na argumenty ministerstva hovorí: „Pri dobrej vôli sa všetko dá. Tak ako my musíme zvládnuť úlohy, musí ich zvládnuť každý.“
Predpokladá sa, že normatív by mal byť okolo 20 000 až 21 000 korún na žiaka. Podľa mnohých je to príliš málo. Michal Sýkora dúfa, že poslanci vedeli, čo robia, keď schvaľovali sumu pre školstvo. „Čo ak normatív položí tri štvrtiny škôl na Slovensku? Každý si vie vyrátať, koľko potrebuje na žiaka na fungovanie školy v takom stave, v akom je dnes. Vydelí si prostriedky počtom žiakov a vyjde mu normatív. Takže okamžite, ako sa zahlási normatív, každý bude vedieť, či prežije alebo nie.“
Dodáva, že tri roky sa to ešte bude regulovať, keďže školy budú dostávať doplatky, ale „po troch rokoch, bohužiaľ“.
(sr)
