Snahu Európy vo Washingtone chápu ako ohrozenie NATO a nepriamo aj svoje.
Spoločná európska obrana sa po mesiacoch nezhôd v praktických aj filozofických otázkach v piatok na summite únie v Bruseli začala zreálňovať. Rozhodujúce je, že Londýn ju prestal kategoricky odmietať.
Hoci Európania o spoločnej úniovej obrannej politike hovoria už dlho, Američania do výraznejšieho protiútoku vyrazili až v posledných týždňoch. Doteraz sa sústreďovali len na spochybňovanie európskych schopností - napríklad zámeru únie prevziať po NATO logisticky aj personálne náročnú misiu v Bosne.
Situácia sa zmenila po zblížení Británie s Francúzskom a Nemeckom. Washington začal hovoriť o ohrozovaní budúcnosti NATO a o frustrácii z Londýna.
Britský premiér Tony Blair uisťuje, že vôbec nezmenil postoj. Opakuje, že nechce vytvárať konkurenciu aliancii, ako to podľa Američanov vymyslelo v apríli Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Belgicko, ktoré boli proti americkej akcii v Iraku.
Ich obranná iniciatíva smerovala k väčšej nezávislosti únie vo vzťahu k NATO, čo by malo demonštrovať aj samostatné velenie európskych síl, ktoré by nebolo v jednej budove s veliteľstvom NATO. Išlo by o oddelenie psychologické aj fyzické. Únia by sa tak oslobodila od NATO a zasahovala by aj v oblastiach, ktoré nie sú životným záujmom aliancie. Vtedy boli Briti proti.
Situácia sa zmenila po septembrovom britsko-nemecko-francúzskom summite v Berlíne. Londýn takúto interpretáciu odmieta a hovorí, že naďalej odmieta požiadavku Nemcov a Francúzov na fyzické oddelenie veliteľstiev NATO a pripravovaných úniových síl.
Blairova podpora konceptu spoločnej obrannej politiky môže celý projekt výrazne „atlantizovať“, čo by v konečnom dôsledku malo Washingtonu vyhovovať. Boli to svojho času Američania, kto nechcel byť jediným svetovým policajtom a Európanom radil väčšiu samostatnosť vo vojenských otázkach. Teraz si to môžu vydiskutovať na spoločnom stretnutí.
JANA MIKUŠOVÁ
