Hoci sa omšové víno vyrábalo prevažne na bohoslužobné obrady, dnes ho možno bežne kúpiť aj mimo predajní s cirkevnými potrebami. Podľa tradície sa pri jeho výrobe nesmie používať ani cukor, ani síra, a víno by malo ležať v sudoch aspoň dva roky. Toto všetko automaticky kladie zvýšené nároky na celý technologický proces – výberom hrozna počnúc a úzkostlivou čistotou končiac.

Cestoviny s kapustou

Dve stredne veľké cibule nakrájame na kolieska a necháme na olivovom oleji zosklovatieť. Pridáme na pásiky nakrájanú bielu kapustu a paradajky. Tie sa síce teraz nedajú kúpiť v primeranej kvalite, ale dobrú službu urobia aj konzervované. Ochutíme trochou octu, cukru, soli, mletého čierneho korenia, podlejeme bielym vínom a dusíme približne pol hodiny. Medzitým si uvaríme vo veľkom množstve osolenej vody cestoviny. K tomuto druhu omáčky sa najlepšie hodia cestoviny „penne“, krátke trubičky s vrúbkovaným povrchom. Keď sú uvarené (nie rozvarené, ako býva u nás zvykom), necháme ich dobre odkvapkať. Zmiešame s kapustou a polejeme na kolieska nakrájaným osoleným cesnakom osmaženým na masle.

Pitie omšového vína k ničomu nezaväzuje, a tak jedlo môžete zapíjať omšovým Veltlínskym zeleným, Znovin Znojmo, zo Znojemskej vinárskej oblasti, obec Miroslava, vinice Weinperky, ročník 1997, obsah alkoholu 12 percent. Má farbu mokrej slamy, ovocnú vôňu a v chuti nájdete svieže kyselinky a typickú mandľu. (dav)