Šéftréner nemeckých skokanov Reinhard Hess

„Môžeme vyvinúť akékoľvek úsilie, momentálne však na Adama nemáme. Pripadá mi to, ako keby skákal v celkom inej lige ako všetci ostatní.“

Nemecká skokanská hviezda Martin Schmitt

Zázračné metódy psychológov

„Recept na stabilnú váhu? S jedlom to jednoducho nepreháňam. Živím sa najmä chutným pečivom a banánmi. Našťastie som sa ich ešte neprejedol.“

Adam Malysz na otázku o svojej stálej hmotnosti 48–50 kg

Poľský skokanský objav vraj konzumuje v zásade všetko, zato pozná mieru. „Jem naozaj málo, nespomínam si, žeby som sa niekedy prejedal. Uprednostňujem pritom stravu s dostatkom kalórií, vitamínov a minerálov. Počas pretekov mám však už zaužívaný rituál,“ prezradil Adam počas pretekov Svetového pohára v letoch na lyžiach pod mamutím mostíkom v Harrachove pred tromi týždňami. Aj tu deklasoval Schmitta.

Nemecký šéftréner Reinhard Hess o Malyszovi tvrdí, že zosobňuje skokanský ideál. „Má perfektné telesné miery, blížiace sa k optimu. Nie je príliš vysoký – meria 169 centimetrov, čo umožňuje v letovej fáze vytvoriť ideálny uhol medzi rozloženými lyžami a telom, a tým zabezpečiť optimálne obtekanie vzduchu. A potom hmotnosť – Malysz váži iba 50 kíl a pritom oplýva nezvyčajnou dynamickosťou, silou a výbušnosťou, čo potvrdzuje jeho odraz. Ak porovnám Malysza so Schmittom, je medzi nimi výrazný rozdiel v mierach: Schmitt je o 14 kíl ťažší a o 12 centimetrov vyšší, čo v tomto športe naozaj nie je výhoda. Dajme si to do súvislosti s ľahšími a nižšími Japoncami a ich úspechmi.“

Ale ani vyučený pokrývač striech, ktorý z posledných úspechov nespyšnel („Beriem to všetko ako jednu kapitolu života, ktorá nepotrvá večne, a tak nebude pre mňa problémom vrátiť sa k svojmu povolaniu. Zo zručnosti som nestratil nič, v lete si všetko potrebné na svojom dome obriadim.“), sa nestal jednotkou len tak zo dňa na deň. V pamäti zostali jeho tri úspechy spred štyroch-piatich rokov, keď v Svetovom pohári začínal. Už v roku 1996 vyhral v Oslo prvé preteky SP a nasledujúcu zimu si zapísal ďalšie dva triumfy na japonskom turné v Sappore a Hakube. A potom dlho nič.

„Náznaky zlepšenia sa ukázali až počas veľmi prospešnej spolupráce s lídrami krakovskej univerzity,“ prezradil tajomstvo Malyszovho vzostupu tréner Apoloniusz Tajner. „Viac ako dva roky bol Adam ochotný podstupovať neuveriteľnú drinu. Oplatilo sa, pretože v súčinnosti s vedeckými poznatkami krakovského profesora Jerzyho Zoladza sme takmer v rodinnej atmosfére zaviedli nové tréningové metódy a dali zelenú novému materiálu a najmä technike.“

Adam to nedávno na jednom nemeckom televíznom kanáli spresnil: „Dôležitou súčasťou mojej prípravy sa stala ustavičná práca s psychológom, ba hneď s dvoma. Veľký význam majú pre mňa najmä praktické rady nášho niekdajšieho úspešného skokana a dnes asistenta trénera Piotra Fijasa. Sám by som sa naozaj nezmohol na nič,“ vyhlásil skokan, o ktorom sa uznanlivo vyjadril aj nedávno tragicky zosnulý tréner rakúskeho tímu Alois Lipburger: „Pred Turné štyroch mostíkov trénoval Malysz s mojimi zverencami. To, čím ma fascinoval, bola okrem precíznej skokanskej techniky najmä jeho psychická odolnosť a sebavedomie.“

Na druhej strane však Toni Innauer, duša rakúskeho skokanského tímu a súčasný dočasný kouč, nezabudol pripomenúť: „Nejeden skvelý skokan po sérii výrazných úspechov vzápätí zhasol na nedostatok vnútornej motivácie. Uvidíme, či Malysza jeho nepochybne zaslúžené triumfy neukolíšu.“ Práve šampionát v Lahti by sa mal stať zrejme skúškou Malyszovej výkonnostnej stability.

Keď je Wisla hore nohami

„Mám prirodzený rešpekt pred prácou novinárov. Ale aj ľudia z médií musia pochopiť, že ma nevlastnia, že mám právo na súkromie a na pokoj pre prácu profesionálneho športovca. Rovnako aj moja rodina. Napokon, nerobím nič viac ako poctivo a úspešne svoj džob.“

Malyszova reakcia na médiá, ktoré zasiahli do jeho života

Nik zo sveta veľkého športu sa nevyhne pozornosti médií. Nebolo to inak ani v prípade Adama Malysza po jeho víťazstve na Turné štyroch mostíkov. Stal sa prvým Poliakom, ktorý na pretekoch skokanov na lyžiach, konajúcich sa tradične na prelome rokov v Nemecku a Rakúsku, dosiahol takýto úspech. Naštartoval ním vyrovnanie rekordu Andreasa Goldbergera v počte nepretržitých víťazstiev v pretekoch Svetového pohára. Aj Malysz aj Rakúšan „Goldi“ ich dosiahli zhodne po päť. Mimochodom, obaja skokani „mušej váhy“ majú zhodne aj po jednej ozdobe – náušnici.

Práve Goldberger nedokázal svojho času odolať náporu médií a do istej miery doplatil na svoju zhovorčivosť a úprimnosť. Hneď po tom, ako ho podaktorí začali podozrievať, že je závislý od kokaínu, sa totiž priznal, že vyskúšal marihuanu. Nasledoval dištanc a po ňom ťažký návrat, po ktorom už nevedel nájsť niekdajšiu skokanskú pohodu.

Adam Malysz mal 3. decembra iba 23 rokov, a tak sa mnohí začali obávať, či sláva neohrozí aj jeho sľubnú kariéru. Najmä po tom, čo prišli veľké víťazstvá a finančné prémie. K týmto úvahám prispela aj menšia nervozita skokana, ktorý sa rozčúlil, keď jeho manželke nedali novinári pokoj ani v čase, keď sa pripravovala na skúšky na lýceu vo Wisle.

Adamovi, ktorý vlani v lete predal Audi A3 iba preto, aby finančne prilepšil rodine počas svojich lyžiarskych výjazdov, však podľa názoru ľudí z najbližšieho okolia ošiaľ zo slávy nehrozí. Potvrdzuje to aj jeho manželka Isabela, ktorá hovorí o ňom ako o pozornom manželovi, čo vo voľnom čase počúva najmä poľskú hudobnú kapelu Noemova archa a venuje sa zbieraniu telefónnych kariet so športovou tematikou.

A samozrejme, miluje ho aj trojročná dcérka Kristínka, ktorá sa nikdy nevie dočkať otcových návratov. A občas má aj nezvyčajné priania. Napríklad: Adam, ktorého najviditeľnejším sponzorom na modrej čiapke je červený Energy-drink Red Bull, dostal od dcérky vážnu úlohu. Zatúžila totiž po šiltovke s fialovou kravou Milkou. A tú nosí na čapici Martin Schmitt.

„Neostalo mi nič iné, len ísť po pretekoch v Harrachove za Martinom a povedať mu, že dcérka ma domov bez tej čiapky nepustí. A Martin bez váhania – keďže ďalšiu pri sebe nemal – zložil z hlavy šiltovku a podaroval ju Kristínke,“ spomínal s potešením Malysz na dobrosrdečnosť svojho najväčšieho súpera.

„Jednotlivé tímy skokanov na lyžiach nemali nikdy vo vzájomných vzťahoch problémy. Napriek tomu, že medzi nami vládne rivalita, komunikujeme spolu, sem-tam si aj čosi poradíme, vysvetlíme. V tomto náročnom športe, v ktorom zohráva veľkú rolu zvládnutie stresu a okamih sebaovládania, si jednoducho nemožno nežičiť, neposmeliť jeden druhého,“ vyjadril sa Malysz o vzťahoch v skokanskej brandži.

Adam Malysz nie je v histórii poľských skokanov jediným hrdinom. Mnohí si ešte spomínajú na ZOH v Sappore v roku 1972, keď nárazový vietor „odfúkol“ Wojciecha Fortunu v čase jeho letovej fázy v skokoch na veľkom mostíku na 111 metrov. Bol to vtedy nezvyčajný úspech, ktorý súčasnému taxikárovi Fortunovi priniesol olympijské zlato. A ak jeho krajan Adam Malysz bude pokračovať tak ako doteraz a neschváti ho ani sláva, môžu sa Poliaci po 20 rokoch od Fortunovej radosti dočkať zlatého olympijského repete.

Komu zafúka v Lahti?

„Na šampionát v Lahti sa nesmierne teším, hoci mám obavy, že na mostíkoch neprestajne fúka. Takže treba rátať aj s nevyspytateľnosťou každého skoku. Určite sa však nebijem do hrude, že som sem prišiel iba vyhrať.“

Adam Malysz pred odchodom na MS v klasickom lyžovaní v Lahti

Viacerí zo svetovej špičky dnes tvrdia, že s Malyszom môže držať „krok i let“ nanajvýš Nemec Martin Schmitt, aj to by Poliak nesmel byť vo svojej koži. Hádam najvýstižnejšie to pomenoval Rakúšan Wolfgang Loitzl, ktorý ešte v Japonsku počas Svetového pohára koncom januára povedal: „Najlepšie by pre nás bolo, keby Adam neskákal. Pretože s jeho prítomnosťou na štarte nám všetkým ostatným zostáva súťažiť už iba o poradie od druhého miesta nižšie. Víťaz je jasný od okamihu, ako sa Malysz v prvom súťažnom skoku odrazí od hrany mostíka.“

Poliak zasa nezabúda skromne dodať: „Aj po najväčšom víťazstve môžem hneď na druhý deň skončiť desiaty či dvadsiaty, pretože náš šport je nevyspytateľný.“

Našťastie, Adam verí ľuďom okolo seba. „Nie som tvrdohlavý, verím tým, čo sú okolo mňa, vládne medzi nami profesionálna sebadôvera. A tak som si dal pred dvoma – tromi rokmi povedať, že iba na talent sa v špičkovom športe nemožno spoliehať. Akceptoval som náročnú etapu v príprave, v ktorej som vo viacerých fázach začal akoby odznova. Vyplatilo sa to však, aj práca s psychológmi má svoj účinok. Som vyrovnanejší, pocítil som zvýšenú sebadôveru. Dôležité je najmä to, že v každých pretekoch dokážem priamo na mostíku správne odhadnúť mieru svojho odhodlania motivovať sa k čo najdlhšiemu skoku.“

Práve odrazová fáza Malyszových skokov zaznamenala najväčší kvalitatívny posun. Kým pred pár rokmi bol na „stole“ príliš aktívny, čo spôsobovalo nekoordinovanosť skoku, a tým aj menšiu dĺžku, vnútorným pokojom získal istotu pri odraze a následne aj kontrolu nad celou letovou fázou. Aj keď málokedy sa mu pri dopade podarí efektný doskok do telemarku, aké predvádzajú najmä Japonci. Ako však tvrdí nemecký tréner Hess, „pri Malyszových dĺžkach skokov sa už nikomu telemark ani nežiada. Diváci túžia najmä po maximálnych metroch, ktoré napokon rozhodujú aj o osude každých pretekov.“

Nebude to inak ani v Lahti, kde si počas prestávky medzi dvoma súťažnými kolami rozloží pod oboma mostíkmi svoj tradičný občerstvovací stôl s banánmi jeden z najväčších favoritov na zlato Adam Malysz. Aj na radosť svojich priaznivcov, ktorých sa tu zíde dostatok, pretože v Lahti žije početná poľská národnostná menšina.

MARTIN PRÍBELSKÝ