Na Levickom jarmoku bolo síce menej predajcov ako inokedy, ale stánky s medovníkmi nechýbali. FOTO SME - JANA BEŇOVÁ
Päťstopätnásť predajcov si rozložilo stánky v dĺžke dva kilometre. Dobre sa predávali zimné kabáty a vetrovky. Dlhé rady boli pri stánkoch s občerstvením, ktoré ponúkali lokše s kačacinou. Medovníky a cukrovinky bolo dostať na každom kroku. Vyše sedemdesiat predajcov ponúkalo tekvicové jadierka.
„Na Levický jarmok chodím odmlada. Dnes som si kúpila topánky, ktoré som nutne potrebovala. Ako dôchodkyňa nemám na veľa, ale s vareškou alebo perníkom odchádzam vždy,“ povedala bývalá zdravotná sestra Elena Nagyová z Levíc. „Z roka na rok predám menej,“ hodnotí Ján Šušok z Hlohovca, ktorý sa drotárstvu venuje ako svojej záľube. Ľudia obdivovali najviac jeho jemnú remeselnú prácu, rám na zrkadlo z drôtu.
„Kým posledné štyri roky sme mali vypredané, tento rok prišlo o 70 predajcov menej ako vlani a predajná plocha sa zmenšila o tristo metrov. Oproti iným jarmokom si vzhľadom na tradíciu a doterajší záujem držíme vyššie ceny,“ povedal Gabriel Šurányi, zástupca riaditeľa jarmoku. Do mestskej pokladnice predpokladá príjem 2,4 až 2,5 milióna korún, čo je o 150-tisíc menej ako vlani.
Levice sa stali trhovým miestom už v 17. storočí. Popri dvoch týždenných trhoch sa tu konali aj výročné jarmoky. Typickou jarmočnou špecialitou sa stala husacina. Práve husi totiž podľa povesti oznámili obyvateľom mesta, že ich dievčatá na hrade porazili Turkov. (bej)
