Pod dvadsiatimi dielami populárnej Nemocnice na okraji mesta je ako autor podpísaný Jaroslav Dietl. V titulkoch Nemocnice na okraji mesta po dvadsiatich rokoch ho nahradil PETR ZIKMUND (1947), vlastným menom Jan Otčenášek. Súčasne s dnešnou premiérou v Českej televízii mu vychádza aj rovnomenná kniha.
Kedy vám napadlo, že by ste mohli pokračovať v Dietlovom najslávnejšom diele?
„Odpoveď je jednoduchá – nikdy. Mne to vôbec nenapadlo. Dostal som sa k tomu prostredníctvom výzvy producenta Borka Severu. Mal už súhlas od majiteľky autorských práv Magdalény Dietlovej a mňa sa opýtal, či by som to nechcel skúsiť. Trvalo mi rok, než som sa rozhodol.“
Čo vás presvedčilo?
„Keď som našiel spôsob, ako k téme pristúpiť. Uvedomil som si, že tých dvadsať rokov medzi obidvoma seriálmi je vlastne veľmi zaujímavých.“
Zaujala vás zmena ľudí a prostredia okolo nich?
„Zmenilo sa množstvo vecí, okrem jedného. Základná rovina charakterov zostala rovnaká. To znamená, že sa ponúkajú postavy, ktoré poznáte, ale v nových situáciách. To bolo nesmierne lákavé.“
Zrazu ste sa stali tvorcom ďalších osudov hrdinov, ktorých si doteraz dotvárali diváci. Nezväzovala vám zodpovednosť ruky?
„Skôr by som hovoril otréme, ale tú mám aj pri inej práci, nielen pri Nemocnici. Zodpovednosť má doktor, keď celý deň stojí pri operačnom stole a v noci má službu.“
Postavy Dietlovej Nemocnice sa zásadne nepletú do politiky. Z týchto dôvodov ani v súkromí nikdy nehovoria o podstatných problémoch daného obdobia. Vo vašom pokračovaní im v tom už žiadna cenzúra nebude brániť. Nevnímate túto zmenu ako problematickú?
„Skôr naopak. Postavy sa jednoducho ocitajú v novej situácii, v mojej realite. Nemocnica po dvadsiatich rokoch sa odohráva približne v rokoch 1999 až 2000, ale s reálnou politickou situáciou sa priamo nezaoberá. Ide tam o konkrétne problémy, s ktorými sa viac-menej stretávajú všetci ľudia v tejto krajine.“
Konzultovali ste svoj scenár s odborníkmi?
„Som autorom, ktorý si najprv vymýšľa vzťahy a situácie. A keď viem, čo chcem, hľadám konkrétny tvar, aby bol pravdivý. Preto som sa snažil, aby Nemocnica nebola pre odborníkov smiešna a nepovedali, že je to úplná hlúposť.“
Ako sa odlišuje vaša Nemocnica od Dietlovej?
„Predovšetkým by som bol rád, keby bola rovnako pútavá ako Dietlova. Podobne ako on, aj ja mám rád obraty pri postavách. Nemocnica nie je seriálom o medicíne, ale spoločenským románom. V tom pokračujem. Odlišnosť? Určite nejaká existuje, ale neviem ju špecifikovať. Asi v atmosfére.“
Podarilo sa ju dostať do seriálu režisérovi Bočanovi?
„Z veľkej väčšiny áno. O ostatnom nech rozhodnú diváci.“
