Kubánski boxeri v tom zostali sami. Teofilo Stevenson a Felix Savon sa ešte môžu hrdiť tým, že dokázali v ringu získať tri zlaté medaily na olympijských hrách. Prvý hrdina, ktorý sa úspešne prehrýzol kvalifikačným sitom troch olympiád, už nie. László Papp, legendárny maďarský pästiar, skonal minulý štvrtok vo veku nedožitých 78. narodenín vo svojom budapeštianskom byte.
Tri zlaté spomienky
Posledné dva roky žil v ústraní, dlhá a ťažká choroba ho prikvačila doma, no predtým ochotne o svojich troch zlatých spomienkach spod piatich kruhov porozprával. „Kruta“ (Krátky), ako Pappa pre jeho malú postavu prezývali, triumfoval v Londýne 1948 v strednej hmotnosti (do 73 kg), v Helsinkách 1952 a Melbourne 1956 zvíťazil v novozavedenej polostrednej kategórii (do 71 kg).
„Olympijské spomienky sú najkrajšie, aké na box mám. V Londýne som na postup do finále musel zdolať štyroch borcov a potom ma čakal Angličan Wright. Domáce publikum ho hnalo za víťazstvom, no bodov som ja získal viac. V Helsinkách mi zasa žreb priraďoval boxerov mimo Európy. Na ceste za víťazstvom som sa stretol len s jedným. Vo finále som mal Juhoafričana Van Schalkwyka. Extrémne tvrdý chlap, ale vydržal som a vyhral. V Londýne som o zlato boxoval s Američanom Torresom. Vyhral som na body, no veľmi si cením semifinálový triumf s Poliakom Pietrzykowskim, ktorý ma predtým porazil,“ vyznal sa Papp.
Osemdesiat dní pred odchodom do Austrálie totiž na turnaji O pohár Varšavy s Pietrzykowskim prehral technickým k.o. a jeho cesta do Melbourne bola ohrozená. Papp sa zaťal, strojnásobil intenzitu tréningov a na OH to Poliakovi v pravom momente vrátil.
„To bolo preňho typické. V ringu dokázal víťazstvo vydrieť. Myslím si, že náš Julo Torma (okrem Pietrzykowského jeden z mála, ktorý Pappa v amatérskom ringu zdolal - pozn. red.) bol technickejší boxer, ale Maďarova zaťatosť bola obdivuhodná. Dnes už boxera s takou vervou ani nenájdete,“ zaspomínal si na Pappa náš bývalý boxer a úspešný tréner Tibor Löw.
Krátky pobyt v Bratislave
Územčistý Maďar s neodmysliteľnými malými fúzikmi chvíľu boxoval aj na Slovensku. Koncom roku 1946 súťažil na majstrovstvách ČSR v drese bratislavského klubu BC Železničiari Slovakia. Práve tam ho Torma, vtedajší zástupca ŠK Baťovany (terajšie Partizánske), zdolal. Prvé kolo mal ešte Papp prevahu, ale potom ho Torma prevalcoval takým spôsobom, že Papp ešte pred posledným gongom zdvihol ruky.
Obaja prišli do Bratislavy boxovať z Budapešti, no kým Torma u nás zostal, Papp sa vrátil domov. Nepáčilo sa mu u nás. „Boli to páni ringu. Mal som šťastie, že som Pappa videl na vlastné oči. Ten vám rozdával údery. Pamätám si, ako raz boxoval s dajakým Skudříkom. Takú mu, chudákovi, uvalil, že sa pocikal,“ zaspomínal si na neho náš olympijský víťaz z Helsínk 1952 v perovej hmotnosti Ján Zachara.
Na profi trón vystúpiť nestihol
„Možno by som získal aj štvrté olympijské zlato, ale chcel som skúsiť profi ring a zarobiť si peniaze,“ priznal sa budapeštiansky rodák novinárom. Práve to sa mu v časoch vtedajšieho socializmu stalo osudným. Papp bol vôbec prvým z bývalého východného bloku, ktorý dostal povolenie štartovať medzi profesionálmi. Veľmi túžil dokázať, že amatéri sú schopní obstáť medzi povrazmi aj medzi profesionálmi.
Začal v roku 1957, rok po svojej tridsiatke. Darilo sa mu nad očakávanie. Z 29 zápasov ani raz neprehral, no na svetový trón už vystúpiť nestihol. Mal oň bojovať v roku 1965 s Američanom Giardellom, no dostal sa do sporov s komunistickým režimom a maďarská vláda mu v tom zabránila. Pre istotu mu ešte odňala pas a napokon ho donútila k rezignácii. Papp potom viac ako dve desaťročia pracoval ako tréner reprezentácie a pomohol mnohým krajanom k úspechom na medzinárodných fórach.
Vzor odvahy a fair play
Pappa nazývali džentlmenom boxu, pred desiatimi rokmi dostal Medzinárodnú cenu fair play. Odvaha v ringu mu nikdy nechýbala, László vyznával zásadu, že nesmelosť sa rovná prehre a hlavné je chcieť vyhrať. Mal skvelú fyzickú kondíciu a bol absolútne oddaný svojmu trénerovi Zsigmondovi Ádlerovi. Na dôvere si veľmi zakladal.
Mal rád aj humor, čo dokumentoval napríklad na OH 1980 v Moskve, kam ho pozvali ako hosťa. Keď sa ho na tlačovke pýtali, čo mu dal profesionálny box, nechal napätých novinárov chvíľu čakať a potom sucho skonštatoval: „No predsa peniaze.“
VIZITKA
László Papp
Narodený: 25. marca 1926 v Budapešti.
Úspechy: trojnásobný olympijský víťaz (1948 Londýn - do 73 kg, 1952 Helsinki - do 71 kg, 1956 Melbourne - do 71 kg), dvojnásobný amatérsky majster Európy (1949, 1951), profesionálny majster Európy (1962 - 1966).
Bilancia v amatérskom ringu: 240 zápasov (8 prehier).
Bilancia v profesionálnom ringu: 29 zápasov - 27 víťazstiev (21 knokautom), 2 remízy.
Ocenenia: spolu s futbalistom Ferencom Puskásom ho v Maďarsku vyhlásili za najlepšieho športovca 20. storočia, držiteľ Medzinárodnej ceny fair play (1993).
Trénerská kariéra: od roku 1971 - 1992 koučoval maďarskú reprezentáciu.
Natočili o ňom: Ťažké rukavice, Údolie faciek - v oboch hral hlavnú rolu.
