
Stúpenci šíitskeho duchovného Moktaduho Sadra sa modlia na piatkových bohoslužbách v bagdadskej štvrti Sadr s portrétom zavraždeného Moktadovho otca Muhammada Sádika Sadra. Sadr v kázni obvinil USA z pokusov vyvolávať spory medzi šíitmi s cieľom zatknúť ho a zmariť jeho plány na islamskú vládu.
FOTO - TASR/AFP
Americký prezident George Bush síce získal podporu Bezpečnostnej rady OSN pre rezolúciu o Iraku, nezískal však podporu amerického Senátu.
Senát odhlasoval, že polovica z 20 miliárd dolárov, ktoré Bush žiada na pomoc Iraku, odíde z Washingtonu vo forme pôžičky. Bush je nešťastný. Amerika podľa neho týmto krokom opäť stráca v očiach arabských krajín a špeciálne u Iračanov.
Rozhodnutie nie je ešte definitívne. Snemovňa reprezentantov totiž rovnaký návrh zamietla. Obe komory Kongresu sa musia dohodnúť na spoločnom stanovisku. Bush bude v prospech nenávratného daru Iračanom ešte lobovať. Chce, aby americké peniaze Iraku boli jasné ešte pred budúcotýždňovou medzinárodnou darcovskou konferenciou v Madride.
Bush žiada od Kongresu 87 miliárd dolárov na operácie v Iraku a Afganistane. Súčasťou týchto peňazí je aj 20-miliardová pomoc Iraku. Bushovi republikáni majú v oboch komorách väčšinu, a preto sa počíta s tým, že prezidentova požiadavka bude vypočutá.
Štvrtkové hlasovanie Senátu je preto nepríjemnou prehrou. Senátorov presviedčal sám prezident a ešte tesne pred hlasovaním im telefonoval viceprezident Dick Cheney. Nepomohlo. Proti prezidentovi a za pôžičku hlasovalo až osem republikánov. Spolu s demokratmi odkázali Bielemu domu, že nechcú, aby obnovu Iraku financovali len Američania.
Prezidentovi nepomohol ani úspech v Bezpečnostnej rade. Rezolúciu o obnove bývalej Saddámovej krajiny síce podporili všetci, teda aj najväčší odporcovia irackej akcie, ale súčasne povedali, že do Iraku nepošlú žiadnych vojakov ani peniaze. Naďalej je to pre nich americká vec.
Presne to prekáža aj senátorom. Podľa nich by mala Amerika dať Iračanom 10 miliárd vo forme daru a 10 vo forme pôžičky. Tú by im mohol Washington odpustiť v prípade, ak by sa ostatné krajiny vzdali 90 percent dlhov (približne 130 miliárd dolárov), ktoré narobil zvrhnutý režim Saddáma Husajna. To však asi nie je pravdepodobné.
Senátori, ktorí hlasovali za pôžičku, argumentujú okrem osamotenosti Ameriky pri obnove Iraku aj tým, že Irak má druhé najväčšie zásoby ropy na svete a nepotrebuje preto milodary. „Len ťažko sa môžem vrátiť domov a vysvetliť, prečo sme dali 20 miliárd dolárov krajine, kde ľudia sedia na biliónoch dolárov z ropy,“ povedal jeden z ôsmich republikánov, ktorí hlasovali proti prezidentovi, Lindsey Graham.
Jeho spolustraník Don Nickles mu odpovedal: „Zdedili krajinu, ktorú Saddám Husajn ignoroval, ktorú tak zneužil na vojenské účely, že teraz na určitý čas nie sú schopní niečo splácať.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ