Konateľ a predseda dozornej rady UniKomfortu Ghiora Izsak. FOTO PRE SME – VERONIKA JANUŠKOVÁ
Zásielkový predaj na splátky UniKomfort končí. Košické sídlo spoločnosti, ktorá mala získavať peniaze na vyplatenie veriteľov skrachovaného BDV družstva, je prázdne. V septembri skončilo 32 zamestnancov, firma im údajne dlhuje mzdy a nevyplatila im ani odstupné. Dovčera sa nikto zo štatutárov nechcel k veci vyjadriť.
Pred zverejnením stanoviska vedenia spoločnosti nás prijal jeden z jej konateľov a predseda dozornej rady GHIORA IZSAK.
Dôvodom krachu firmy bolo údajne jej tunelovanie. Čo sa vlastne stalo?
„UniKomfort ani nekrachol, ani nebol tunelovaný. Od 1. októbra sme legálne zastavili jeho činnosť. Predstavenstvo, dozorná rada i štatutári naďalej fungujú. Zamestnanci dostali výpovede a prestali sme prijímať objednávky, zmluvy a uzatvárať nové obchody.“
Bývalý majiteľ Drukosu František Mojžiš, od ktorého ste prevzali najziskovejšiu aktivitu, katalógový predaj Komfort, sa ešte v apríli vyjadril, že tí, ktorí od neho firmu v septembri 2002 kúpili, sa ju od začiatku snažili vytunelovať. Za hlavných vinníkov nepriamo označil vás a ďalšieho člena dozornej rady Daniela Krátkeho. Vy ste údajne autorom projektu reštrukturalizácie Drukosu.
„Pán Mojžiš sa na mňa cez sprostredkovateľa obrátil začiatkom júna minulého roku. Hovoril, že má problémy a hľadá nejaké riešenie. V tom období riešila právna kancelária pána Krátkeho viac ako pol roka všetky právne záležitosti Drukosu.“
Vtedy už bolo jasné, že Drukosu hrozí krach?
„Áno, bolo to v čase, keď už boli všetky pobočky zavreté a pán Mojžiš obvinil celý svet, že je na vine jeho problémom. Dohodli sme sa, že my ako poradenská firma pripravíme analýzu súčasného stavu, plán reštrukturalizácie a keď sa mu bude pozdávať, môžeme sa do toho pustiť.“
Ako ste robili analýzu? Mali ste prístup do firmy a k materiálom?
„Nie, do firmy sme prístup nemali. Predkladal len tie materiály, ktoré sme si vyžiadali, namiesto toho, aby nám predložili všetko.“
Aký bol pôvodný podnikateľský zámer?
„Ozdravný plán bol postavený na zahraničnom investorovi, ktorý by investoval do Drukosu peniaze, vyčistil firmu od neziskových aktivít a podporil tie, ktoré môžu prinášať peniaze, a postupne sa vyrovnal so záväzkami voči drobným investorom.“
Konzultovali ste projekt so zástupcami poškodených?
„Samozrejme. Bez ich súhlasu by nebolo možné spustiť ani jeden projekt.“
Vtedy ste tvrdili, že všetkých poškodených dokážete vyplatiť v priebehu štyroch rokov.
„Hovorili sme, že ich dokážeme odškodniť v priebehu troch až piatich rokov. S tým, že im vyplatíme len istinu, nie úroky. Veď úroky 30 percent ročne, ktoré Drukos drobným investorom sľuboval, boli nekresťanské.“
Katalógový predaj Komfort ste údajne zničili.
„Komfort bol naozaj jednou z kľúčových aktivít Drukosu pri generovaní zisku. My sme v rámci reštrukturalizácie navrhli, aby sme ho vyčlenili z Drukosu a na zelenej lúke postavili novú spoločnosť, ktorá by vznikla zlúčením katalógového predaja Komfort a know-how UniCreditu, teda predaja na splátky. Mali sme vypočítané, že práve tento produkt by mal prinášať zisky, z ktorých by sme čiastočne vyplácali poškodených občanov.“
V tejto súvislosti vás obviňujú, že ste veľmi pochybným spôsobom prevzali aj databázu klientov Drukosu zapojených do programu Komfort.
„Bol by to trestný čin. Nie sme predsa samovrahovia. My sme od Drukosu neprevzali jedinú spinku. Akurát sme dali jeho zamestnancom, ktorí pracovali na Komforte, ponuku na zamestnanie. Celá sieť, zhruba 4 000 obchodníkov na území Slovenska, dostala od Drukosu list o skončení činnosti Komfortu a štarte UniKomfortu s ponukou na spoluprácu. Kontaktovali sme len tých, ktorí sa nám spätne ozvali.“
V apríli ste údajne pod rúškom noci tajne odniesli dokumenty Drukosu.
„To nie je pravda. Keďže celé vedenie UniKomfortu bolo z Košíc, rozhodli sme sa sídlo firmy presťahovať. Vzali sme si len svoje dokumenty, a vôbec nie v noci. Sťahovať sme sa začali po piatej, po pracovnom čase.“
UniKomfort mal vyplácať poškodených. Prečo ste zastavili vyplácanie istiny?
„Podľa dokladov, ktoré nám Fero Mojžiš poskytol, celkový dlh, istina, ktorú sme chceli poškodeným postupne vyplatiť, sa pohybovali okolo 2,2 miliardy korún. S touto sumou sme rátali. Podľa dohody so združením poškodených občanov sme mali pri vstupe vyplatiť desať percent z istiny a potom počas troch až piatich rokov splácať istinu ďalej. Holanďania boli ochotní vložiť hneď na začiatku 250 miliónov korún. Až po vstupe do Drukosu sa zistilo, že dlh nie je 2,2 miliardy…“
Teda koľko?
„To dodnes nikto nevie.“
Sú záväzky Drukosu väčšie, alebo menšie?
„Nevieme. A práve to znepokojilo holandských investorov. Nie je možné, aby celá databáza bola v jednej tabuľke a prístup k nej mal len jeden človek! A mám pocit, že si robil, čo chcel. Raz za týždeň na malom štvorčekovom papieriku dal ekonómom informáciu, koľko peňazí má do firmy prísť a koľko odísť. Nikto nemal možnosť kontroly. Je pochopiteľné, že investor spozornel. 250 miliónov korún na vyplácanie poškodených nie je zanedbateľný peniaz. V databáze boli obrovské nezrovnalosti. Boli tam napríklad ľudia, ktorí nemali žiadnu zmluvu s Drukosom alebo ktorí vôbec neexistujú!“
Chcete povedať, že sa peniaze vyplácali čiernym dušiam?
„Presne. A nešlo o desať ľudí. Na základe takej databázy sme nemohli peniaze vyplácať. Ďalším problémom bol majetok Drukosu. Bol evidovaný v hodnote okolo 700 miliónov. Vstúpili sme do spoločnosti a ježili sa nám chlpy. Napríklad Drukos vlastní nehnuteľnosť v evidovanej hodnote 40 miliónov. Potom sa urobil súdnoznalecký posudok. Podľa neho je hodnota o niečo viac ako 370-tisíc korún. A nebol to jediný prípad. Má napríklad pohľadávky voči neplatičom katalógu Komfort vo výške 180 miliónov korún. Nakoniec sa zistilo, že zmluvy zmizli a peniaze sú nevymožiteľné.“
Ako mohli zmiznúť?
„To nikto nevie.“
To rozhodlo, že Holanďania dali od Drukosu aj od UniKomfortu ruky preč?
„Nie. Chceli sme postupne zozbierať zmluvy poškodených a na ich základe vyplácať raz za týždeň istinu. Ale hovoríme skoro o 30 000 ľuďoch. So združením poškodených klientov sme sa dohodli, že si vezmú na starosť zmluvy. Pýtali sa, čo za to. Holanďania súhlasili, že dostanú províziu 5 percent. Medzitým polícia zhabala v Drukose všetky materiály. Pán Mojžiš, ktorý bol s políciou v kontakte a pravidelne ju informoval o dianí vo firme, jej totiž zabudol oznámiť maličkosť. Že firmu ide predať. Polícia sa o predaji dozvedela cez médiá! Bolo to v čase, keď Majský bol už vo väzbe. Pochopiteľne, polícia bola presvedčená, že to, čo sa deje v Drukose, je kópiou toho, čo sa dialo v Horizonte.“
Vráťme sa však k vyplácaniu klientov.
„Koncom októbra začalo združenie poškodených zhromažďovať zmluvy. Začiatkom novembra bol vymenovaný dočasný správca konkurznej podstaty. A to bol koniec.“
Činnosť UniKomfortu sa rozbehla vlani v októbri. Napriek všetkým peripetiám holandský investor sa rozhodol zvýšiť základné imanie.
„Samozrejme. UniKomfort sa rozbehol veľmi dobre. Preto dal investor v decembri plnú moc na navýšenie imania na 120 miliónov korún. V januári sa však v Holandsku z ničoho nič zjavili slovenskí policajti a vypočúvali majiteľov. Údajne mali vážne podozrenie, že celá záležitosť nie je kóšer. Povedali si – stop. Do biznisu išli v dobrej viere, že sa tu dá normálne podnikať. Ale aby sa ocitli v pozícii nejakých zločincov, to teda nie.“
Kto sú vlastne majitelia holandských spoločností?
„Traja ľudia, ktorí sa zaoberajú investíciami. Je to Investing House, penzijný fond, ktorý dlhodobo zhodnocuje peniaze. Policajti napríklad tvrdili, že žiadnych 250 miliónov korún, ktoré boli určené na vyplácanie poškodených a ktoré boli potvrdené aj v zmluve, sme nikdy nemali. Ukázal som im výpis z účtu, na ktorom boli uložené. Bola tam aj podmienka, že ich musíme vyplatiť do konca decembra.“
O odstúpení holandských investorov od projektu teda rozhodla návšteva policajtov v Amsterdame?
„Jednoducho, nie sú zvyknutí na také konanie, na to, že ich podnikateľské aktivity sa niekto snaží kriminalizovať.“
UniKomfort však fungoval ďalej.
„Usilovali sme sa, pozháňali sme nejaké zdroje na fungovanie firmy. Dlho sa takto fungovať nedá. Predstavenstvo nás, teda dozornú radu, minulý mesiac informovalo o stave spoločnosti, my sme informovali majiteľov. Tí vôbec nereagova- li. Predstavenstvo sa teda rozhodlo, že k 1. októbru zastavíme činnosť.“
Aké sú pohľadávky a záväzky UniKomfortu?
„Pohľadávky nemáme. Tie sme predávali na získanie peňazí. Záväzky sa pohybujú okolo 30 miliónov.“
Čo s tým?
„Spoločnosť sa bude likvidovať. Keď tam zostanú peniaze, vyrieši sa to.“
Pôjde teda UniKomfort do konkurzu?
„Pravdepodobne.“
Máte nejaké dlhy voči zamestnancom?
„Všetkých 34 zamestnancov dostalo výpovede. Včera sme vyrovnali dlhy ku koncu septembra. Ostáva visieť septembrová mzda, ktorá mala byť vyplatená 15. októbra, a odstupné.“
Dostanú sa k peniazom?
„Nie som o tom presvedčený. Mám obavu, že konkurz bude zamietnutý a spoločnosť pôjde do likvidácie pre nedostatok majetku.“
Vedeli zamestnanci a obchodní partneri, že firma končí?
„Zamestnanci áno, niektorí obchodní partneri tiež.“
Čo znamená koniec UniKomfortu pre majiteľov a čo pre vás?
„Na Slovensku len málokto akceptuje, že podnikanie znamená aj riziká a môže sa stať, že niektorý biznis nevyjde. Na Slovensku musí byť podnikateľ úspešný, inak sa z neho stáva zločinec. Pre mňa to znamená len toľko, že jeden projekt nevyšiel. To je všetko.“
Pri vzniku UniKomfortu ste sa vyjadrili, že preberáte na seba morálny záväzok za vyplatenie poškodených občanov. Už to neplatí?
„Projekt zaručoval, že svoje slovo dodržíme. Žiaľ, teraz je to nereálne.“
