Mamphela Rampheleová si bola pozrieť aj školu v Jarovniciach.
FOTO PRE SME - JUDITA ČERMÁKOVÁ
Svetovej banky Johannes Linn.
Čo bolo dôvodom vašej návštevy Slovenska?
„Zoznámiť sa so situáciu v krajine, zistiť, ako postupujú reformy, aké výzvy ešte čakajú vládu tejto krajiny. A najmä zistiť, ako by sme vláde mohli pomôcť tak, že by našu pomoc už viac nepotrebovali.“
Navštívili ste rómske osady v Jarovniciach, Hermanovciach a Žehre. Aký bol váš dojem?
„V každej, ktorú sme navštívili, som videla inú tvár rómskeho problému. Niektoré komunity sú naozaj v zúfalom stave - veľmi zlá infraštruktúra, hrozná preľudnenosť, zúfalá morálka. Ale potom sme videli osadu ako Žehra, kde majú starostu, ktorý sa naozaj zaujíma o problém, mobilizuje zdroje a pracuje na tom, aby sa celá obec, rómska aj nerómska časť, snažila spoločne.“
Myslíte si, že opatrenia, ktoré sa vláda snaží robiť na zlepšenie situácie Rómov, prinášajú efekt?
„Slovensko bolo úspešné v reformách v rôznych oblastiach a je jasné, že v niektorých to išlo lepšie a v iných horšie. Verím, že vláda sa teraz sústredí na tie, kde to vyzerá horšie. Rómovia sú špecifickým problémom, a treba sa ako takým ním zaoberať.
Úprimne - pochádzam z Južnej Afriky a keby som napríklad mojej matke ukázala fotografie z niektorých miest, ktoré som videla, neverila by, že boli urobené v Európe. Dokonca ani v niektorých afrických krajinách, kde sú chudobní ľudia, sa títo chudobní necítia takí bezmocní ako niektorí Rómovia, ktorých sme stretli. Myslím si, že toto je najvážnejší problém.“
Môžete to bližšie vysvetliť?
„Nikde som tu nevidela Rómov na pozíciách, kde sa prijímajú rozhodnutia. V Južnej Afrike sa tiež množstvo vecí nezačalo zlepšovať, kým sa marginalizovaná väčšina nedostala k politickej moci. Myslím si, že tu musia veľa urobiť samotní Rómovia, ale aj Nerómovia.“
V akých ďaších oblastiach Svetová banka na Slovensku pracuje?
„S vládou sme spolupracovali na reforme finančného sektora, verejného sektora a teraz sa snažíme pomôcť v zdravotníctve. (Svetová banka poskytne vláde pôžičku 65 miliónov eur na modernizáciu zdravotníctva, pozn. red.). Máte tu systém, ktorý bol v poriadku - ale pred dvadsiatimi rokmi. Teraz už nie je, pretože sa zmenili výzvy, ktorým čelí. Spolupracujeme aj na riešení nezamestnanosti.“
Čo je podľa Svetovej banky problémom slovenského zdravotníctva?
„Myslím si, že vaše zdravotníctvo nemá problém s ľuďmi, máte kvalifikovaný personál. Čo potrebujete, je dať týmto ľuďom adekvátne zariadenia a vybavenie a dostatočné zdroje, s ktorými budú môcť pružne narábať. V takom prípade si myslím, že budete mať špičkový systém. „
Boli ste aj v najväčšej nemocnici na Slovensku, v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, ktorá je zároveň najzadlženejšou. Čo sa s ňou podľa vás dá robiť?
„Veľký dojem na mňa urobil riaditeľ Bucek. Vie, čo má robiť, je oddaný tejto nemocnici, ale sú to enormné úlohy, pred ktorými stojí. Už len budova samotná, postavená v štýle nemocníc sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Je nemožné prispôsobiť ju dnešným štandardom. V modernom zdravotníctve sú zariadenia rozdelené na štyri úrovne. V prvých dvoch sa robia jednoduchšie bežné výkony, v tretej zložitejšie a vo štvrtej tie najnáročnejšie. Banská Bystrica by mohla byť výbornou nemocnicou toho štvrtého typu, ale na tie jednoduchšie budete asi musieť postaviť novú nemocnicu.“
Financujete zdravotníctvo, Rómov, výskumy o situácii v školstve. Prečo sa vlastne banka, inštitúcia zameraná na zisk, tak zaujíma o odstraňovanie chudoby, zlepšenie zdravotníctva alebo školstva?
„Dôvodom, prečo sa zaujímame o chudobu, zdravie, Rómov, je, že si uvedomujeme, že bez rozvoja ľudského kapitálu, ktorý by bol motorom ekonomického a sociálneho rozvoja, nič nedosiahneme.
Našou víziou je svet bez chudoby. V tzv. strednoprijímových krajinách, ako je Slovensko, Južná Afrika, Brazília, sú stále ostrovy chudoby, ktoré treba odstrániť, aby sa mohli ďalej rozvíjať. Dovoľte znova príklad z moje krajiny. Tristo rokov tam menšina bránila väčšine, aby rozvíjala svoje schopnosti, svoj ľudský kapitál. V dôsledku toho táto väčšina nemohla prispieť k ekonomickému rastu krajiny. Teraz je väčšina v Južnej Afrike slobodná, ale chýba jej ten intelektuálny kapitál, do ktorého sa 300 rokov neinvestovalo. Preto má Južná Afrika dnes také obrovské problémy s chudobou, nerovnosťou, kriminalitou, korupciou.“
