Nová izraelská vláda bude mať podľa všetkého v názve slovo jednota. Sily v nej spoja dve najsilnejšie strany - ľavicová Strana práce a pravicový Likud. To, čo sa nepodarilo premiérovi Ehudovi Barakovi urobiť na jeseň, podarilo sa mu vypísaním už vopred jasných volieb premiéra, keď prenechal túto funkciu Arielovi Šaronovi. Idea spojiť politicky priepastne rozdielne sily a spoločne čeliť extrémnej situácii bude tak zrejme naplnená - aj keď politické kalkulácie zohrali pri novej organizácii politickej scény svoju úlohu.

Tím, ktorý dáva dokopy radikálny šéf strany Likud, nebude tak celkom Šaronov. Stúpenci mierového tábora dosiahli, že sa do vládneho programu „zabetónujú“ princípy, ktoré zväzujú Šaronovi ruky. Pravda, Šaron si namiesto ľavice mohol zvoliť radikálne pravicové a náboženské strany. Takáto vláda by však bola oveľa menej stabilná a medzinárodne menej prijateľná.

Barak, aj keď to oficiálne definitívne ešte nepotvrdil, sa podľa médií už rozhodol, že prijme kreslo ministra obrany, ktorým už raz bol. Barak-minister obrany, ktorý koncipuje zásah armády proti palestínskym demonštrantom, je druhá tvár podľa Izraelčanov tvrdohlavého a naivného mierotvorcu. Palestínčania tvrdia, že zásah bol neúmerne tvrdý, Izraelčania, že bol zdržanlivý. Zahraničné reakcie lavírujú niekde medzi týmito pólmi.

Šaron nikdy nekritizoval Baraka, že mal zasiahnuť tvrdšie, hoci by to sadlo do jeho portrétu. O fungovaní rezortu obrany sa teda zrejme žiadne spory viesť nebudú. Nie je vylúčené, že Barak ešte viac pritvrdí. Napokon nie je vylúčený scenár separácie, teda rozchodu v zlom s Palestínčanmi, ak násilie prinesie nové a nové izraelské obete. Separácia pritom nie je Šaronovým nápadom.

Nič neznamená ani zmena rétoriky v mierovom procese. Šaronovo „najskôr bezpečnosť, až potom vyjednávanie“ je adresované skôr izraelskej verejnosti než Palestínčanom, pretože mierový proces je v tejto chvíli mŕtvy.

Hlavná novinka po zvolení Šarona je, že mierové návrhy, ktoré Barak do poslednej chvíle pred voľbami pretláčal, sú definitívne minulosťou. Mnohí hovoria o „smrti procesu z Osla“. Na akých základoch má Izrael v súčasnej situácii začať budovať vzťahy s Palestínčanmi, je zatiaľ veľkou neznámou. Ak sa nenájde vizionár, ktorý vytvorí novú mierovú politiku, tak je vlastne pravicová politika ničnerobenia a tvrdých slov dobrá pre Izraelčanov. Ľavica zatiaľ môže skonsolidovať sily. Až táto vízia bude, vznikne medzi Likudom a Stranou práce priepasť. Vtedy nastane čas na nové parlamentné voľby.