Bratislava 17. októbra (TASR) Jagavé hviezdy na oblohe sú jeden z najkrajších úkazov prírody. Boli však aj smutné znaky hviezd, najsmutnejšie na kabátoch detí. Cúvnutie pred spínajúcimi sa rukami by sme chápali ako hanbu pred sebou samým. Po štyridsiatich rokoch nás Jad Vašem v Jeruzaleme ako prvý nazval hrdinami.
Táto sentencia otvára knihu Spomínam, keď zhasli hviezdy Anny Kuchárovej Bandžákovej, ktorej slávnostný krst za prítomnosti našej rodáčky sa udial v bratislavskom Zičiho paláci pod gesciou Múzea židovskej kultúry SNM.
Útla knižočka spomienok nie je sebachválou za skutky jej rodiny pri záchrane židovskej rodiny pred tragickým osudom v dobe holokaustu. Je intímnym pohľadom na pospletané vzťahy vo vojnovej Bratislave, ktorú ovládal i strach z prezradenia pred gestapom a slovenskou štátnou tajnou políciou vyhľadávajúcou systematicky skrývaných nositeľov Dávidovej hviezdy. Vtedy boli nemilosrdne trestaní aj tí, čo ich chránili pred v tom čase neodvratným osudom násilnou smrťou za ostnatými drôtmi väzníc a koncentračných táborov. Osudom miliónov ľudí vyhnaných z domovov, horiacich v beštiálne skonštruovaných peciach.
Denný tichý boj rodiny Kuchárovcov za životy priateľov Grünwaldovcov pretavila Anna do pútavého rozprávania o atmosfére prežitých utrpení až do chvíľ oslobodenia a pádu fašistického režimu. Až pád železnej opony v roku 1989 umožnil poslať do Izraela prvé návrhy na vyznamenania do Jad Vašem pamätníka martýrov a hrdinov. Je tam Les spravodlivých s menami tabuliek, medzi nimi aj Anny s rodičmi a bratom. Prezident Michal Kováč vyznamenal Annu Bandžákovú Kuchárovú štátnym vyznamenaním Radom Pribinu I. triedy. I vtedy zaznelo vyznamenávam v jej osobe všetko najhlbšie, najčistejšie, najmä hlas svedomia a mravnú povinnosť, s akou mnohí naši rodáci zachraňovali životy príslušníkov židovskej komunity.
Povinnosť nezabúdať je mravným posolstvom pre budúcnosť konštatoval pri krste knihy šéf Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan pokloniac sa slovám autorky netušila som, že spomínanie je také ťažké.
