Po útokoch na americké veľvyslanectvá v Afrike v roku 1998 podpísal Clinton direktívu, v ktorej CIA operáciu povolil. Direktíva, ktorú neskôr ešte niekoľkokrát upravil, umožnila CIA použitie „smrtiacej sily“ proti bin Ladínovi. Agentúra AP citovala nemenovaného vysokopostaveného člena Clintonovej administratívy, podľa ktorého CIA najala niekoľko cudzincov neznámej národnosti. Tí vypálili v horských cestách Afganistanu na bin Ladínov konvoj raketu, ktorá síce zasiahla jedno auto, nie však to, v ktorom sedel. CIA správu nekomentovala.

Druhý pokus sa zakladal na správe spravodajských služieb o momentálnom mieste pobytu bin Ladína. Informáciu CIA získala buď od neznámeho cudzinca, alebo prostredníctvom satelitu. Plán, o ktorom sa v Bielom dome uvažovalo vlani v decembri, napokon Clintonova administratíva odmietla. Podľa nemenovaných zdrojov citovaných AP sa Biely dom obával, že by správa mohla byť falošná a rakety zasiahnuť civilistov.

Najznámejším pokusom zasiahnuť bin Ladína boli raketové útoky v auguste 1998. Američania vtedy na východný Afganistan vystrelili asi 70 striel tomahawk. Tie zasiahli výcvikové tábory a zabili asi 20 bin Ladínových stúpencov. Taliban potom svojho „hosťa“ požiadal, aby neposkytoval rozhovory a nedával vyhlásenia.

Clintonove pokusy zabiť hľadaného teroristu nespadali pod dekrét prezidenta Geralda Forda, ktorý pred 25 rokmi zakázal CIA atentáty na cudzincov. Operácie umožnila klauzula o tzv. výnimke v sebaobrane. Podľa nej možno silu použiť proti komukoľvek, kto predstavuje hrozbu pre americkú národnú bezpečnosť.

Americké médiá sa pýtajú, prečo sa správa o Clintonových opakovaných pokusoch zneškodniť Usamá bin Ladína dostala na verejnosť až teraz. Podľa CBS „niektorí ľudia vo Washingtone chcú, aby Američania vedeli, že v čase pred teroristickým útokom na Svetové obchodné centrum a Pentagon nespali“.