VIEDEŇ – „Mimoriadna bola tá situácia nielen svojou bezprecedentnou hrôzou, ale i živým vstupom do celej katastrofy,“ povedal v rozhovore pre agentúru APA riaditeľ viedenského Ústavu pre psychosociálny výskum Dr. Stephan Rudas. Keď do južnej veže WTC narazilo druhé lietadlo, sledovali to už v priamom prenose milióny ľudí – „To je absolútne výnimočná situácia, ktorá je zdrojom nepochopenia, beznádeje a podráždenia. Je to desivé a ojedinelé vo svojej hrôze a predstavuje to novú situáciu pre oznamovacie prostriedky a televíznych divákov,“ hovorí Rudas.
Tým, že to na jednej strane bola skutočnosť, ktorá sa na druhej strane toľko podobala známym filmom, útok na USA podľa neho „plne zmazal hranice medzi realitou a filmovým hororom, a pritom bol tou najdesivejšou realitou. „Tisícnásobne smrtiaca realita sa s každým opakovaním vrývala divákovi hlbšie a hlbšie do duše, bez toho, aby sa mu dostalo vysvetlenia, ako sa vôbec niečo také mohlo stať. Neuveriteľné sa opakovaním nestávalo menej neuveriteľným, každý však vedel, že žiadny happy end nebude.“
Všeobecný návod na vyrovnávanie sa s prežitými udalosťami podľa Rudasa neexistuje. (čtk)
