ku, Anglicku aj v Austrálii.

Neskôr sa pridávali ďalšie krajiny a postupne sa tak potvrdili predpoklady analytikov, že práve uvoľňovanie monetárnej politiky a zlacňovanie peňazí, je adekvátnou odpoveďou na hrozbu výrazného spomalenia ekonomického rastu na celom svete.

Prvé ovocie tejto stratégie priniesla znovuotvorená Wall Street. Hoci prepad v prvý nový obchodný deň dosiahol rekordných 684,81 bodu, nezaradil sa medzi top desať najväčších percentuálnych prepadov v histórii a nenaplnil prognózy, ktoré počítali s väčšími stratami.

Efekty spolupráce centrálnych bánk pretrvávali na newyorskej burze ešte aj v druhý obchodný deň. Hneď v prvých minútach sa index Dow Jones posilnil a hoci po polhodine sa vrátil do červených čísel, neskôr sa nálada investorov opäť zlepšila. Po necelých troch hodinách už Dow Jones stúpol oproti pondelku o pol percenta, zisk Nasdaqu bol dokonca 1,3 percenta.

Podľa predpokladov pripravila Wall Street nepríjemné straty majiteľom akcií leteckých spoločností. Tie sú útokmi na WTC bezprostredne dotknuté a mnohé z nich už ohlásili prepúšťanie a rušenie letov. Akcionári sa snažili v záplave negatívnych správ svoje cenné papiere predávať. Výsledkom toho boli aj vyše 40-percentné poklesy kurzov, ktoré sa však včera zmiernili.

Podobný osud mali aj účastiny poisťovacích domov. Po zatiaľ nekompletných informáciách o výške škôd v USA prišli akcie AIG v pondelok o 4,4 percenta, Metlifie o 6,4 percenta, londýnska burza zase okresala kurzy Lloyd‘s.

Vojenský konflikt však zlepšil perspektívy zbrojárskych firiem, na čo investori zareagovali nákupom ich akcií. Proti vlne pádov tak šli akcie Lockhead Martin, Raytheon či Northop Grumman. V priebehu pondelka si väčšina z nich pripočítala 10 až 20-percentné prírastky.

Globálne zlacňovanie peňazí pomohlo aj ázijským burzám. Japonský index Nikkei včera získal 1,85 percenta a smerom nahor sa hýbali aj ďalšie indexy. Býčiu náladu však zvrátila správa o vyhlásení svätej vojny Talibanu proti USA. Hongkonská burza tak v závere dňa bilancovala slabú stratu 0,12 percenta.

Najmenej účinné bolo znižovanie úrokových sadzieb vo Veľkej Británii. Rozhodnutie o štvrťpercentnom poklese sklamalo akciové trhy a hneď po vyhlásení Bank of England poklesol index FTSE aj britská libra. Podstatne väčšie straty však zaznamenala burza v nemeckom Frankfurte, ktorá v polovici obchodného dňa klesla takmer o dve percentá.

JURAJ JAVORSKÝ