Po skončení strednej školy si Lucia z Rožnavy nevedela v malom meste nájsť prácu. V bare neďaleko paneláku, kde bývala, sa dala do reči s turistami z Rakúska. Navrhli jej, aby išla do Viedne pracovať ako čašníčka. „V pube som robila asi rok. Zárobok bol o to lepší, o čo viac som sa s hosťami zabávala a čím viac drinkov som vypila,“ hovorí Lucia.
Vo Viedni si načierno zarobila zhruba 30-tisíc korún mesačne, lenže náklady rástli, a tak si začala hľadať lepšiu prácu. Tú však v serióznych reštauráciách bez pracovného povolenia získať nemohla. A tak si spomenula na film Zelená karta s Gérardom Depardieu a rozhodla sa, že si „kúpi“ v Rakúsku manžela. „Je to tu bežné. K partnerovi nemáte nijaké záväzky, len ho podľa dohody vyplatíte,“ spomína Lucia.
Ženíchovi za jeho ochotu si ju vziať zaplatila najprv zhruba 30-tisíc korún a potom každý mesiac počas jedného roka ďalších 10-tisíc. Pre prípad kontroly sa manželia museli o sebe naučiť všetky podrobnosti o rodine, priateľoch či obľúbenom parfume. Na podvod sa zatiaľ neprišlo a Lucia dnes robí čašníčku v centre mesta a v lepších mesiacoch si zarobí aj 80-tisíc korún.
