Žilinský stredopoliar Miroslav Barčík (vpravo) sa pri čiare zbavil japonského legionára v drese Utrechtu Fudžitu a peknú individuálnu akciu zakončil tvrdou strelou. Žilina prehrala v odvete 1. kola Pohára UEFA s holandským FC Utrecht 0:4 a zo súťaže vypadla. FOTO PRE SME - MIROSLAV ŠTALMACH
Majstrovská Žilina dostala v prvom kole futbalového Pohára UEFA od provinčného holandského Utrechtu nečakanú, ale úplne zaslúženú lekciu. Momentálne až dvanásty tím Erendivison sa nestihol čudovať, akým ľahkým spôsobom sa dá udržať v súťaži. Nehovoriac o tom, že štyri góly sú historicky pohárovým maximom tohto málo známeho mužstva, ktoré na medzinárodnej scéne neznamená takmer nič. Totálne zlyhanie nášho majstra však netreba hľadať v približne rovnakých kvalitách jej súpera.
Žilina vypadla z európskeho pohára vlastnou neschopnosťou presadiť sa a neochotou hrať agresívny a progresívny futbal. Bola to len číra slovenská prvoligová šeď. Iba úporná snaha s príliš džentlmenskými pokusmi ukrojiť z dvojgólového manka. Ako keď sa nosí drevo do lesa.
Kde zostalo žilinské oduševnenie a kolektívny výkon, ktorý ich dvakrát za sebou priviedol k zisku majstrovského titulu? Zrejme v kabíne, kde si mužstvo trénera Juraja Šimurku nepochopiteľne odložilo aj taktickú disciplínu. Viacerí jeho zverenci hrali príliš individualisticky, na trávniku si často robili, čo chceli. Žiaľ, nie so súperom. Jasný dôkaz ponúkol stredopoliar Sninský, ktorý sa sám rozhodol, že pôjde kopať pokutový kop, hoci tréner na to určil pred zápasom iných.
„Zápas nám nastavil zrkadlo, ako sme na tom na medzinárodnej scéne. Utrecht nás vyškolil z efektivity. Nehrali sme ako kolektív, čo bola chyba. V takomto zápase musí podať každý hráč nadpriemerný výkon. To sa nestalo,“ tvrdil po stretnutí Šimurka. Na to, aby jeho mužstvo strelilo potrebný prvý gól, ktorý by viac vyburcoval hráčov i skrehnutých divákov, poslal na ihrisko priveľa defenzívnych typov.
Štyri ligové góly do banskobystrickej a tri do petržalskej siete boli falošnou indíciou, že v Žiline sa po zlom štarte do sezóny už vyjasnieva. Toto želanie vyznieva silnejšie ako realita. Po prehre 0:3 v odvete tretieho predkola Ligy majstrov na londýnskom štadióne Stamford Bridge povedal vtedajší kouč Milan Lešický, že Chelsea vyzliekla jeho mužstvo do spodnej bielizne. Oveľa priemernejší Utrecht zašiel ešte ďalej - vyzliekol slovenského majstra úplne do naha.
Bola to chyba a unáhlený krok, keď sa žilinskí funkcionári rozhodli stiahnuť z obehu tohto skúseného odborníka. Terajší prístup hráčov totiž nie je o nič lepší ako predtým. Nechceli na sebe tvrdšie pracovať za Lešického a momentálne pod Šimurkom ešte menej. Neliečiteľná slovenská diagnóza, na ktorú už doplatil nejeden tréner.
Po zápase bolo počuť aj reči typu „treba čo najskôr zabudnúť na pohár a sústrediť sa na ligu“. Žilina sa v pohárovej Európe nič nenaučila, ale ani nepoučila. Namiesto zopár chlapských slov a serióznej analýzy treba všetko zlé hodiť za chrbát a zvečera do rána rýchlo zamiesť pod koberec. Čokoľvek iné by sa v slovenskom futbale považovalo za pokrok.
