Ján Starší.
ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Člen slovenskej i medzinárodnej hokejovej Siene slávy Ján Starší sa dnes dožíva okrúhleho jubilea. „Pocity sedemdesiatnika? Som šťastný človek. Splnilo sa mi v živote vlastne všetko. Som pozitívne naladený aj vďaka tomu, že sa pohybujem medzi mladými ľuďmi. A najviac ma poteší, keď sledujem ako tenisovo rastie môj jedenásťročný vnuk Tomáš.“
Mikitu nepoznal
Hráčska i trénerská legenda sa narodila v liptovskej dedine Sokolče, ktorá dnes leží na dne priehradnej nádrže Liptovská Mara. V tej istej sa o sedem rokov neskôr narodil ďalší člen slovenskej Siene slávy - Stan Mikita, ktorý v drese Chicaga vybojoval Stanley Cup v roku 1961.
„Nikdy som ho nespoznal, hoci sme boli cez bratrancov Gvothovcov nepriama rodina. Stano odišiel do zámoria ako osemročný, tam sa naučil korčuľovať,“ spomína J. Starší, ktorý sa prvýkrát zoznámil s ľadom na zamrznutom Váhu. „Robievali sme aj klzisko na kúpalisku blízko pri dome. Od desiatich rokov hral za žiakov Partizána Liptovský Mikuláš. Keď mal pätnásť, v zápase proti Vrútkam dal neuveriteľných štrnásť gólov. „Pamätám si na to dobre, vyhrali sme vtedy 31:0. Mojimi prvými vzormi boli Jano Kresák a Martin Hubka. To boli v Mikuláši, uznávané veličiny, veľa som sa od nich naučil.“
Keď mladý Starší prišiel do Bratislavy študovať na vtedajší Inštitút telesnej výchovy a športu, v kabíne Slovana ho prijali osobnosti ako Dodo Reimann, Horský, Kočan, Fábry.
V Slovane prežil štrnásť sezón s výnimkou dvojročnej prestávky (54 - 56), keď hrával za pražskú Spartu. V Slovane sa v tom čase skoncentrovala kvalita, ktorá bola roky korunným princom ligy, často malo mužstvo na dosah historický titul. K tomu sa viaže aj spomienka na najpamätnejší zápas kariéry.
Najpamätnejší zápas bol smutný
„Je smutná. V sezóne 1961 - 62 sme mali pred najväčším rivalom RH Brno sedembodový náskok. Ten sme postupne stratili, no v poslednom zápase nám stačilo doma vyhrať nad Spartou. Celý čas sme súpera s Gutom, Tikalom a Neveselým tlačili, hralo sa na jednu bránku, v ktorej sa však prekonával slovenský brankár Záhorský. Prehrali sme 1:2, čo bola pre nás športová tragédia. Už pred zápasom nás ocenili malými valaškami ako očakávaných majstrov. Ostali nám len tie, titul sme stratili.“
„Starší - Fako - Černický, tí to hrajú technicky,“ zvyklo hrmieť zaplneným bratislavským zimákom pri technicko-kombinačných kreáciách obľúbenej útočnej formácie, do ktorej neskôr pribudol namiesto Faka mladší Golonka.
Výborný korčuliar Ján Starší s citom pre prihrávku a efektívne zakončenie gólových situácií má za sebou aj bohatú kariéru v reprezentačnom drese.
„Najviac si cením titul majstra Európy, ktorý sme získali v rámci svetového šampionátu 1961 v Ženeve. Nad bývalým Sovietskym zväzom sme vyhrali 6:4, ja som prispel dvoma gólmi.“
Popri vrcholovom športe zvládal aj štúdium na vysokej škole. „Nik mi nedal nič zadarmo. O siedmej ráno sme sa vrátili z cesty zo zápasu a o ôsmej som už sedel v škole. Nebol som takzvaný štátny profesionál ako väčšina vtedajších spoluhráčov, no neľutujem nič. Vzdelanie sa mi zišlo v trénerskom pokračovaní kariéry.“
Ján Starší na Katedre hier bratislavskej FTVŠ osem rokov pôsobil ako kolega s Ladislavom Horským, ktorý v roku 1979 priviedol Slovan Bratislava prvýkrát k primátu v bývalej čs. lige.
Na dosah mal zlatý hetrik
Aj z Jána Staršieho sa vyprofilovala výrazná trénerská osobnosť. Otvorená hlava, komunikatívny, energický, no zároveň pedagogicky citlivý muž sa vypracoval až na striedačku čs. reprezentácie. S Karlom Gutom získali pre Československo dva tituly majstrov sveta po sebe - v roku 1976 v Katoviciach a o rok neskôr vo Viedni.
„Dodnes ma škrie, že sme v Prahe 1978 nezavŕšili zlatý hetrik. Chýbali nám k nemu dva góly v tabuľke skóre pri rovnosti bodov so ZSSR. Škoda, ale taký je športový život.“
Predtým na olympiáde v Insbrucku nás pod jeho vedením delilo päť minút o zisku zlata, ale striebro bolo tiež cenné. Nezabudnuteľné chvíle prežil v bohatom roku 1976 na prvom ročníku Kanadského pohára, v ktorom sme sa prebojovali až do finále.
„Vlado Dzurilla chytal skvele. Veľmi som si ho obľúbil aj ako človeka. Keď som pôsobil v Nemecku, vychytal nám titul ako štyridsaťročný.“
Starší bol na striedačke často impulzívny typ. Na MS v roku 1977 vo Viedni sa naňho zameral hviezdny center Kanady Phil Esposito a pokúsil sa ho cez mantinel fyzicky kontaktovať. Starší sa uhol, no nevyhol sa otázkam na tlačovke. Kanada prišla prvýkrát na MS s profesionálmi a prezentovala sa najmä hrubými zákrokmi. Starší vtedy Espositovi adresoval otázku, koľko má za sebou ľudových tried, keď sa tak správa.
Bol aj pri zlate v Göteborgu
Skúsený rozhľadený odborník stál aj pri zrode samostatnej slovenskej reprezentácie, kde roky pôsobil ako odborný poradca.
„Som šťastný, že som bol aj pri našom zlatom triumfe v Göteborgu 2001. V hokeji sa mi splnilo vlastne všetko.“
Starší je neustále aktívny. Externe spolupracuje s FTVŠ, pôsobí v trénersko-metodickej komisii zväzu, dlho je poradcom aj v Slovane.
„Nenudím sa. Pravidelne hrávam tenis, to je moja vášeň. A najkrajšie miesto na svete? Podbanské nad obcou Pribylina. Tam si s rodinou a priateľmi oddýchnem na chate. Zájdem na huby a kamaráti ma občas dostanú aj na rybačku. Mám aj rybárske trofeje.“
VOJTECH JURKOVIČ
