Čínsky astronaut Jang Li-wej krátko po vystúpení z vesmírnej lode Šen-čou 5. FOTO – TASR/AFP

Z bronzového modulu, ktorý na veľkom padáku pristál v púštnej čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko, vynoril sa prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wej trochu omámený, ale po svojich. „Vesmírna loď fungovala dobre. Cítim sa veľmi dobre,“ boli včera jeho prvé slová. „Som hrdý na svoju vlasť.“

Strávil 21 hodín na obežnej dráhe. Zem obletel štrnásťkrát - pre seba získal status čínskeho hrdinu a pre svoju krajinu splnil sen zaradiť sa medzi štáty „vesmírneho klubu“. Čína si užíva kozmický triumf a tvrdí, že ďalšieho kozmonauta vyšle do jedného až dvoch rokov.

Čínski oficiálni predstavitelia sa po prvý raz otvorene vyjadrili k ďalším kozmickým plánom: za rok až dva by mal do vesmíru zamieriť ďalší kozmonaut a postupne by na obežnej dráhe Zeme mohlo obiehať aj stále čínske vesmírne laboratórium a kozmická stanica.

Ozývajú sa však aj obavy zo stále silnejšej Číny. Podľa amerického generála Edwarda Andersona zo severného velenia americkej armády by sa vesmír mohol stať v blízkej budúcnosti vojnovou zónou. „Nebude trvať dlho a vesmír sa stane bojovým poľom,“ povedal Anderson, podľa ktorého americká vojenská sila je veľmi silne závislá od schopností v dobývaní vesmíru.

Čína oficiálne prvýkrát odhalila, koľko ju vesmírny program stál - zhruba 2,2 miliardy dolárov. Táto cena zahŕňa jedenásť rokov výskumu, štyri skúšobné lety nepilotovaného modulu a prvý pilotovaný let. Podľa zahraničných expertov to však muselo byť podstatne viac - napríklad cena jedného amerického raketoplánu je dve miliardy dolárov. Na toľko aj odhadujú ročné náklady čínskeho vesmírneho programu.

V uliciach čínskych miest medzitým ľudia oslavovali úspech svojej krajiny. „Po tomto sme túžili,“ vykrikoval nadšene dôchodca Wang Hong-nan pred ošarpaným domom v centre Pekingu. „Bývali sme len chudobná, zaostalá rozvojová krajina. Rozvíjame sa ďalej, ale pozrite, ako rýchlo nám to ide.“ (čtk, r)