Bolívijčania protestujú už niekoľko týždňov. Na fotografii je staršia Bolívijčanka na protestnom zhromaždení v La Paz. FOTO- REUTERS
Experti okamžite upozornili, že skutočný dosah bude takmer nulový. Do Iraku totiž asi neprídu noví vojaci ani peniaze, na čo rezolúcia vyzýva. Odporcovia americkej akcie síce schválili súčasný stav, ale ďalej sa odmietajú podieľať na obnove zničenej krajiny.
Práve to by však potreboval Biely dom. Prezident George Bush stráca domácu podporu a nepokojný je aj Kongres. Ameriku stojí totiž Irak miliardy.
Osud rezolúcie bol do poslednej chvíle neistý. Kľúčoví členovia Bezpečnostnej rady s americkým plánom nesúhlasili. Odmietali akciu proti Saddámovi aj súčasnú správu Iraku, kde nehrá rozhodujúcu úlohu OSN, ale Washington.
Niekoľko hodín pred hlasovaním sa najväčší kritici Spojených štátov - Francúzsko, Nemecko a Rusko - dohodli, že rezolúciu podporia. Urobili tak po 45-minútovom trojtelefonáte.
Ako prvý sa v stredu rozhodol Washington údajne podporiť ruský prezident Vladimir Putin. Podľa agentúry Reuters vymenil podporu rezolúcie za pomoc Washingtonu. Včera sa k nemu pridal aj nemecký kancelár Gerhard Schröder a nakoniec aj francúzsky prezident Jacques Chirac.
Rezolúciu na záver prekvapivo podporili všetci. Teda aj Sýria, ktorá je jediným arabským zástupcom v rade a momentálne je takmer vo vojnovom stave s Amerikou.
Rezolúcia je víťazstvom amerického ministra zahraničia Colina Powella. Práve on pred šiestimi týždňami presvedčil Biely dom, aby opäť predstúpili pred Bezpečnostnú radu. Ešte začiatkom tohto týždňa to vyzeralo, že neuspeje. Paríž, Moskva, Berlín, ale aj Peking či generálny tajomník OSN Kofi Annan rezolúciu odmietali.
Diplomati potom rezolúciu päťkrát prerobili, zapracovali do nej aj niektoré pripomienky odporcov. Výsledkom je len minimálny ústupok: do 15. decembra majú Iračania začať robiť na novej ústave a vypísaní volieb. Kedy sa však majú naozaj konať, nikde nie je napísané. Podobne je to aj s úlohou OSN. Američania jej naďalej dávajú len humanitárne úlohy.
Priamo úmerné americkým ústupkom sú aj prvé reakcie ostatných. Nemci, Francúzi aj Rusi už oznámili, že do Iraku svojich vojakov ešte nepošlú. To sa čakalo. Rovnakú pozíciu si drží aj Pakistan. Aj kvôli nemu Američania rezolúciu presadzovali. Krajiny ako Pakistan totiž naznačovali, že by do Iraku išli, ale iba za predpokladu, že jednotky budú mať mandát OSN. Nechceli sa stať súčasťou okupačných spojeneckých vojsk, ale mnohonárodnostných síl. Rezolúcia im to síce umožnila, ale vplyv Ameriky je v Iraku podľa nich naďalej priveľký.
Amerika mala včera víťazný deň, ale veľa osohu z toho nebude mať. Ide najmä o symbolické víťazstvo.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
