BRATISLAVA - Zavedením obecných daní, ktoré pred niekoľkými dňami navrhli úradníci ministerstva financií, by sa príjmy miest a obcí mohli zvýšiť o viac ako 20 miliárd korún. Ministerstvo pritom vo svojom návrhu uviedlo, že výnos z nich by mal dosiahnuť len miliardu korún. Vyplýva to zo stanoviska ministerstva hospodárstva, podľa ktorého návrh rezortu financií „neobsahuje žiadne realistické a odborné kvantifikácie dosahu na vývoj hospodárenia miest a obcí“.
V prípade, že mestá a obce uplatnia maximálne daňové sadzby, ktoré by im zákon povoľoval, výnos z takýchto daní by mohol dosiahnuť až 22,4 miliardy korún. Ministerstvo hospodárstva varuje, že schválením návrhu zákona o obecných daniach by navyše došlo k prehĺbeniu ekonomických rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. „Obecné dane by v ich celej navrhovanej štruktúre uplatňovali len obce v dnes už vyprofilovaných hospodársky najsilnejších regiónoch (…) na hranici zákonom stanovených maximálnych sadzieb. Takýto vývoj by jednoznačne viedol k prehlbovaniu už existujúcich regionálnych rozdielov a narastaniu nárokov na ďalšie prerozdeľovanie z verejných financií,“ tvrdí rezort hospodárstva.
Tlak na verejné financie by potom musel štát riešiť buď „zvýraznením existujúcej štruktúry progresivity daní z príjmu fyzických osôb, alebo plošným zvýšením nepriamych daní“. „Obidve takéto hypotetické opatrenia sú v zásadnom rozpore s prijatými zámermi vlády aj ministerstva financií v oblasti finančnej politiky štátu,“ zdôrazňuje ministerstvo hospodárstva.
Návrh zákona o obecných daniach počíta so zavedením deviatich druhov daní, z ktorých časť nahradí už dosiaľ existujúce miestne poplatky, no obsahuje aj úplne nové dane. „Upozorňujeme, že podstatnú časť predpokladaného výnosu (takmer 75 percent) by predstavovali výnosy z troch druhov navrhovaných daní, ktoré v súčasnosti neexistujú,“ uvádza sa v správe. Nimi má byť daň za nevýherné hracie prístroje, daň z komunálneho odpadu a daň z reklamy.
Schválením navrhovaného zákona by navyše došlo aj k duplicitnému plateniu niektorých daní. Zavedením novej dane - dane za lôžko - by museli ubytovacie zariadenia, ktoré zákon definuje veľmi široko, platiť za jedno lôžko dve dane. „Z každého obsadeného lôžka v ubytovacom zariadení by sa daň vyberala dvakrát. Raz ako daň za lôžko (bez ohľadu na to, či je obsadené) a raz ako ‘turistická daň‘ (ak je lôžko obsadené),“ dodáva ministerstvo hospodárstva.
Praktické problémy by mohli nastať aj pri navrhovanom zdaňovaní reklamy. „Ustanovenie v navrhnutom znení znamená, že napr. každá televízna alebo rozhlasová stanica by musela v každej obci, v ktorej je možné sledovať jej vysielanie, platiť daň z reklamy, pretože zrejme ‘uskutočňuje reklamu na území obce‘, pričom nie je jasné, akú vysokú daň by mala platiť a podľa ktorej sadzby. Obdobne i každý prevádzkovateľ internetovej schránky by zrejme musel platiť daň z reklamy v každej obci, kde majú počítač s pripojením na internet. Opäť nie je jasné, akou sadzbou,“ podčiarkuje ministerstvo hospodárstva.
MICHAL NALEVANKO