Veľká väčšina súčasných, ale aj budúcich členov Európskej únie poskytuje svojim občanom možnosť hlasovať vo voľbách aj zo zahraničia. Či už ide o parlamentné voľby, referendum, prezidentské voľby alebo voľby do Európskeho parlamentu, Rakúšania, Nemci, Briti, Francúzi, ale i Česi, Poliaci, Estónci či Slovinci môžu realizovať svoje ústavné právo aj vtedy, ak ich pracovné, študijné či súkromné dôvody zavedú v čase konania volieb mimo hraníc domovských štátov. Slovenská volebná legislatíva však takúto možnosť ešte stále nepripúšťa. Vstupom do Európskej únie a očakávaným zvýšením mobility slovenských občanov pritom tento problém ešte narastie. Dočkáme sa jeho definitívneho vyriešenia?
Návrh nového zákona o voľbách do NR SR, ktorý pripravilo ministerstvo vnútra a ktorý by sa mal už onedlho ocitnúť v parlamente, ráta okrem iných dôležitých zmien aj s možnosťou pre voličov zúčastniť sa na voľbách zo zahraničia. V zmysle tohto návrhu by sa tak malo diať tzv. korešpondenčnou metódou, t. j. prostredníctvom pošty.
I keď sa o tejto otázke ešte nezačalo intenzívne diskutovať, viacerí poslanci už dnes naznačujú, že im takáto zmena nie je veľmi po vôli. Obavy vyjadrujú najmä predstavitelia politických strán, ktoré získavajú vysokú podporu od starších občanov a v zavedení tohto inštitútu vidia hrozbu posilnenia strán populárnych medzi mladšou či strednou generáciou.
Inou kategóriou výhrad je napríklad upozorňovanie na skutočnosť, že voľba zo zahraničia si vyžaduje vysoké náklady, časovo predlžuje volebný proces, či že na jej realizáciu je nevyhnutné osobitné a náročné zadeľovanie takýchto hlasov do volebných obvodov na Slovensku. Na druhej strane priaznivci možnosti voľby v zahraničí tvrdia, že platný právny stav porušuje ich ústavné práva a že im neumožňuje ovplyvňovať osud svojej krajiny. Zdôrazňujú, že napríklad len v Prahe žije minimálne štyridsaťtisíc slovenských občanov. Voľby v zahraničí preto podporujú aj rôzne občianske iniciatívy, spolky zahraničných Slovákov a pod.
Okrem toho sa v diskusiách objavili aj úvahy o voľbe prostredníctvom zastupiteľských úradov, ale tiež o zavedení tzv. elektronických volieb, t. j. možnosti voliť cez internet. Táto forma hlasovania je však aj vo svete zatiaľ prijímaná nejednoznačne a ministerstvo s ňou v návrhu neuvažuje vôbec.
V zmysle návrhu ministerstva vnútra občania SR s trvalým pobytom mimo územia SR by tak mali najprv požiadať o zápis do osobitného zoznamu voličov, ktorý by mal viesť úrad mestskej časti Bratislava-Petržalka. Písomná žiadosť musí v takom prípade obsahovať notársky osvedčenú fotokópiu cestovného dokladu, resp. osvedčenia o štátnom občianstve a notárom osvedčené potvrdenie o adrese pobytu a musí byť doručená najneskôr 50 dní pred dňom volieb.
Mestská časť Bratislava-Petržalka následne rozošle zapísaným voličom na adresu v cudzine hlasovacie lístky, obálku, poučenie o spôsobe hlasovania a návratnú obálku, a to najneskôr 35 dní pred dňom volieb. Volič by mal hlasovať tak, že vloží hlasovací lístok do úradnej obálky a zalepenú obálku vloží do návratnej obálky, ktorú zašle poštou na vlastné náklady tak, aby bola doručená najneskôr v posledný pracovný deň pred dňom volieb.
Občania republiky s trvalým pobytom na území SR, ktorí sa však budú zdržiavať v čase volieb mimo jej územia, by mali podľa návrhu ministerstva o voľbu poštou písomne požiadať obecný úrad v mieste ich trvalého pobytu. Žiadosť musí byť úradu doručená najneskôr 50 dní pred dňom volieb. Obecný úrad potom rozošle týmto voličom volebné materiály, resp. si ich môžu prevziať aj osobne, pričom spôsob hlasovania je rovnaký ako u občanov s trvalým pobytom mimo územia SR.
