Na summite Európskej únie v Bruseli bude nemeckého kancelára Gerharda Schrödera jeden deň zastupovať francúzsky prezident Jacques Chirac. Podľa informácií Spiegel Online o to Chiraca požiadal sám Schröder a francúzsky prezident zastupovanie Nemecka rád prisľúbil. Je to absolútne nóvum v európskej histórii a silná demonštrácia nemecko-francúzskeho priateľstva.
Za ojedinelou žiadosťou nemeckého kancelára sú vnútropolitické dôvody. Zajtra bude nemecký Bundestag hlasovať o dôležitých opatreniach na trhu práce, ktoré sú súčasťou veľkých sociálnych reforiem známych ako Agenda 2010. Schröder musí pri ich realizácii viac než s opozíciou bojovať s vlastnou stranou, a to v čase, keď vládna koalícia disponuje tesnou väčšinou hlasov. Ak by sa na piatkovom hlasovaní sám nezúčastnil, mohlo by to niektorých demoralizovať. Preto je nutné, aby sa Schröder, ako aj minister zahraničných vecí a vplyvná osobnosť koaličných Zelených Joschka Fischer zajtra z Bruselu vrátili do Berlína.
V tejto situácii urobil Schröder veľmi šikovný diplomatický ťah. Poprosil o zastupovanie Chiraca. Treba povedať, že kancelár nič neriskuje. V piatok, druhý deň summitu, nie sú na programe žiadne prevratné témy a všetky body si už Schröder so Chiracom prebrali v súkromí v nedeľu. Za dverami rokovacej siene pritom kancelár nechá svojich vysokých úradníkov pre prípad, že by bolo treba konzultovať neočakávané zmeny.
Nech sú pohnútky a kalkuly akékoľvek, Nemecko vyslalo do sveta jasné posolstvo: aj keď nemáme na všetko zhodný názor, v európskych otázkach ťaháme za jeden povraz. A to je veľký zlom. Na inom európskom summite, v roku 2000 v Nice, vládla úplne iná atmosféra. Francúzi neskrývali obavy zo silného zjednoteného Nemecka a o partnerstve nemohlo byť ani reči.
Paríž a Berlín sa vzdali mocenského boja len pred dvoma rokmi, donútila ich k tomu vidina 25-člennej Európy. Odvtedy predviedli niekoľko spoločných iniciatív a silné spojenectvo proti Amerike v čase vojny v Iraku.
V posledných mesiacoch sa práve vo vzťahu k Washingtonu začali ich kroky rozchádzať a Nemecko sa na rozdiel od Francúzska opatrne pridalo na stranu amerických spojencov.
O to silnejší je teraz Schröderov odkaz. Pre nás a Európsku úniu to znamená, že nemecko-francúzsky motor pracuje na plné obrátky. So všetkými pozitívami i negatívami, ktoré k tomu patria.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
