Let čínskeho kozmonauta sledovali pozorne predovšetkým v ázijských krajinách. FOTO - REUTERS
PEKING - Podľa čínskej legendy v 16. storočí muž menom Wan Chu túžil doletieť na Mesiac. Pripevnil preto k prútenému kreslu 47 „rakiet“ z bambusu naplnených strelným prachom. Na jeho pokyn ich 47 pomocníkov naraz zapálilo. Po ohromnom výbuchu zmizol Wen Chu bez stopy. Jeho sen o ceste do vesmíru prežil a po storočiach sa Číne splnil.
Hladký štart
Včera večer tomu všetko nasvedčovalo. Let Jang Li-weja, taikonauta, ako nazývajú Číňania kozmonautov, prebiehal hladko. Pristáť mal až dnes hodinu po polnoci po uzávierke tohto vydania. Raketa odštartovala z kozmodrómu Ťiou-čchüan v púšti Gobi podľa plánu a po desiatich minútach bol už vesmírny modul Šen-čou-5 na obežnej dráhe.
Po troch hodinách letu si pri druhom oblete Zeme doprial Jang prvý odpočinok. Poležiačky relaxoval tri hodiny, ďalší trojhodinový odpočinok mal naplánovaný medzi deviatym a desiatym obletom Zeme.
Veľké ambície
Ambície Číny, najľudnatejšej krajiny na svete, sú obrovské - najprv chcú postaviť do roku 2020 základňu na Mesiaci, potom chcú zamieriť na Mars.
Už ceremónia pred štartom ukázala, že komunistická strana bude robiť veľkú propagandu. „Svoju vlasť nesklamem. Všetky úkony budem plniť s najväčšou sústredenosťou. A získam poctu pre ľudovú oslobodzovaciu armádu a pre čínsky ľud,“ vyhlásil Jang Li-wej pred štartom. Ten sledoval aj čínsky prezident Chu Ťin-tchao, ktorý ho označil za „veľkú slávu našej veľkej vlasti.“
Nie náhodou sa prvý kozmický let konal deň po zasadnutí čínskeho Ústredného výboru Komunistickej strany. Armádou uskutočňovaný vesmírny program má silnú podporu strany. Pri štarte ale prekvapivo chýbal vrchný veliteľ ozbrojených síl a bývalý prezident Ťiang Ce-min, ktorý patrí k horlivým zástancom a propagátorom čínskeho vesmírneho programu. Ťiang svojou neprítomnosťou ihneď poskytol podnet na špekulácie od jeho momentálneho politického postavenia až po zdravotný stav.
Made in China?
Čínske televízne stanice neprenášali štart rakety priamo, ale hlavný vládny kanál prerušil bežný program, aby divákom oznámil štart a skutočnosť, že Šen-čou dosiahla s Jangom orbit. Neskôr stanice odvysielali raketu stúpajúcu k oblohe. Ľudia v Pekingu ešte včera ráno o dlho utajovanom lete do vesmíru veľa nevedeli, ale okolo obeda už spravodajcovia informovali o hrdých obyvateľoch hlavného mesta spokojných s tým, že sa Čína vyrovnala najvyspelejším štátom.
Vesmírna loď je postavená na rovnakom základe ako ruský trojmiestny Sojuz. Peking však trvá na tom, že všetko, čo vyšle do vesmíru, je a bude „made in China.“ Štátne oznamovacie prostriedky sa snažia rozhodne vyvrátiť domnienky, že triumf Číny je založený na zahraničnom know-how, a preto Šen-čou popisujú ako „samotnou Čínou vytvorenú kozmickú loď.“ (mch, reuters, čtk)
Zaujímavosti
* Skafander stál sto miliónov jüanov (asi 12 miliónov dolárov), skladá sa zo 14 vrstiev a jeho oblečenie za asistencie technikov trvá 15 minút.
* Prvé jedlo, ktoré si Jang na obežnej dráhe Zeme doprial, bolo tradičné čínske - kurča s ryžou, oriešky a datle, ktoré zapil čajom.
* V oblasti Vnútorné Mongolsko, kde leží kozmodróm, prijali prísne bezpečnostné opatrenia, nesmeli sa tam ani používať mobilné telefóny.
