Ľubomír Vaic (druhý zľava) s ďalšími reprezentantmi Ľubomírom Višňovským (vľavo), Žigmundom Pálffym (druhý sprava) a Petrom Bondrom počas MS ‘03 vo Fínsku. Kým on zamieril v novej sezóne do Ruska, spoluhráči z fotografiie strieľajú góly v NHL. FOTO - ARCHÍV TASR
Útočník bronzového tímu Slovenska z tohtoročných majstrovstiev sveta vo Fínsku ĽUBOMÍR VAIC (26 r.) pochodil už s hokejom kus sveta - zahral si v NHL v drese Vancouver Canucks (9 zápasov, 1 gól + 1 asistencia), vyskúšal si farmu v Syracuse. V Košiciach oslavoval extraligový titul v roku 1999 a potom sa vydal po európskych kluboch - Eisbären Berlín, HC Vsetín, Saipa Lappeenranta a teraz je s ročnou zmluvou v ruskom Metallurg Magnitogorsk. V poslednom domácom zápase s Novokuzneckom (3:2) ho podľa denníka Sport-Express vyhlásili za jednu z troch hviezd. „Vajco“ so 7 bodmi (2+5) je druhým najproduktívnejším hráčom Magnitky za Kazachom Koreškovom.
Aká je ruská superliga?
„Prekvapilo ma, že sa tu hrá málo do tela. Veľa sa korčuľuje, prevláda technika a pomerne defenzívna hra. Padá dosť málo gólov. Medzi mužstvami sú veľké vzdialenosti, často sme vo vzduchu. Na kratšie vzdialenosti má klub menšie lietadlo Antonov, do vzdialenejších miest lietame väčším TU-134. Len do Ufy jazdíme autobusom, čo trvá asi štyri hodiny.“
Mužstvo vedie český tréner Marek Sýkora, v útoku hráte s jihlavským útočníkom Tomášom Chlubnom. Ako sa dorozumievate v kabíne a na ľade so spoluhráčmi?
„Bez problémov po rusky. Oprášil som svoje základy z prvých štyroch ročníkov ‘zédéešky‘ v Spišskej Novej Vsi a sám som bol prekvapený, ako rýchlo som sa do toho dostal. S kanadským brankárom Normom Maracklom, ktorý je ďalším legionárom v mužstve, hovorím po anglicky.“
Magnitogorsk bol vždy špičkovým ruským klubom, pred štyrmi rokmi vyhral Európsku ligu. Ciele sú iste opäť najvyššie, nie?
„Áno, pred sezónou sa hovorilo o finále play off. Bude to fuška, súťaž je vyrovnaná. Po trinástich kolách vedie Dinamo Moskva a náš tím na šiestom mieste zaostáva o šesť bodov. Začali sme veľmi dobre, po ôsmich kolách sme mali šesť víťazstiev a dve prehry. Len čo sme však prehrali dva zápasy za sebou, už prišli vedúci funkcionári klubu do šatne a začalo byť dusno. Teraz hráme pod tlakom, cítiť to na našich výkonoch. Trápime sa.“
Ruská liga je lákadlom najmä pre finančné podmienky. Dajú sa porovnať s podmienkami vo vašom poslednom klube - fínskej Lappeenrante?
„Sú podstatne lepšie. Finančné zabezpečenie hokejistov v superlige sa dá porovnať s NHL.“
V Rusku hrá niekoľko slovenských hokejistov. Proti ktorým ste už hrali?
„Minulý týždeň sme prehrali v predĺžení v Moskve s Dinamom, nastúpili útočník Miro Hlinka aj obranca Tomáš Harant. Predtým sme hostili Novokuzneck s Jánom Zlochom. V Togliatti pôsobí Laco Čierny, v Jaroslavli Ľubo Sekeráš a v Omsku Rišo Kapuš.“
Takmer polmiliónový Magnitogorsk je známy veľkým hutným kombinátom, ktorý je hlavným sponzorom klubu. Ako ste si zvykli v meste?
„Obrovská fabrika za riekou Ural ho špiní, niet tu príliš kam vyjsť. Pravdu povediac, najlepšie poznám cestu zo štadióna do apartmánu, kde býva viacero hokejistov - vozí nás špeciálny autobus. A bázu za mestom, kam nás vyvezú pred každým domácim zápasom. Nepotrebujem tu žiadne auto a ak sa raz za čas chcem pozrieť do centra, vezmen si taxík. V obchodoch je všetko, čo potrebujem kúpiť.“
S manželkou Radkou ste sa počas sezón v zámorí zoznámili cez internet. Bola už za vami v Rusku?
„Bola tu tri týždne. Študuje medicínu v Košiciach, musela sa vrátiť. Najbližšie sa stretneme v Prahe začiatkom novembra, keď je v superlige desaťdňová prestávka.“
ONDREJ GAJDOŠ
