Tento záber je z pristátia nepilotovanej lode Šen-čou III, ktorá úspešne pristála v apríli v roku 2002. FOTO - REUTERS
Nebo nad púšťou Gobi, kde leží kozmodróm Ťiou-čchüan, bolo včera jasné. Psychóza v Číne rástla. Dnes pravdepodobne odštartuje ich prvá raketa s ľudskou posádkou do vesmíru.
Amerika dáva pozor
Očakávania v najľudnatejšej krajine sveta sú obrovské. Vedúca komunistická strana robí okolo letu prvého kozmonauta, ktorého totožnosť je stále neznáma, veľkú propagandu. V prípade úspechu sa očakávajú veľké nacionalistické oslavy.
Pozorne to sledujú aj Američania. Po tohtoročnom páde raketoplánu Columbia nelietajú do vesmíru a čínsky úspech budú zrejme vnímať o to citlivejšie. Možno to americkému vesmírnemu programu pomôže a politici zvýšia rozpočet pre NASA. Podľa niektorých analytikov totiž môže čínsky vesmírny projekt znamenať v budúcnosti aj určitú vojenskú hrozbu.
Čína sa má stať treťou krajinou, ktorá vyšle na svojej lodi kozmonauta do vesmíru. Po mesiacoch tajenia, typickom pre čínsky kozmický výskum, je od pondelka jasné, že na obežnú dráhu okolo Zeme sa vyberie len jeden kozmonaut - taikonaut (vesmír po čínsky = taikong). Prvé správy hovorili len o jednom deväťdesiatminútovom oblete Zeme, podľa posledných informácií by Šen-čou-5 (Božská loď, Nebeské alebo Posvätné plavidlo) mala obletieť Zem štrnásťkrát. Taikonaut tak strávi vo vesmíre približne 21 hodín.
Pozemské problémy komunistov
Na kozmodróme je od včera aj prezident Chu Ťin-tchao, ktorý predtým riešil v Pekingu na plenárnom zasadaní ústredného výboru Komunistickej strany Číny pozemské problémy. Pre štátostranu mimoriadne nepríjemné. Prehlbujúci sa rozdiel medzi bohatými a chudobnými v krajine, nezamestnanosť, potreba zavádzania ďalších reforiem. Komunisti teraz potrebujú kozmický úspech.
Čínska televízia posilňovala očakávania a náladu v spoločnosti zaradením dokumentárneho filmu o čínskom národnom kozmickom programe a prehľadom klasických západných „vesmírnych“ filmov.
Obavy z neúspechu
Čína sa čoraz častejšie a dôraznejšie predstavuje ako moderná a vplyvná krajina. Stačí si spomenúť na úspešnú kandidatúru na usporiadanie olympijských hier, vstup do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) podporený stálym hospodárskym rastom či stále aktívnejšiu diplomaciu.
Pri vesmírnych projektoch hrozí vždy aj neúspech a boja sa ho vedci aj komunistické vedenie. Preto vedenie štátu rozhodlo, že televízia nebude vysielať štart rakety v priamom prenose. Zlyhanie letu by znamenalo vážny úder pre sebavedomie národa a v krajine by sa ešte viac prehĺbila „blbá nálada“ medzi chudobnými vidiečanmi či prepustenými robotníkmi v mestách.
Zdrvujúce by to bolo aj pre čínsku kozmonautiku - ani štyri desaťročia potom ako vypustili svojich kozmonautov Sovietsky zväz a Spojené štáty, by sa im nepodarilo vyrovnať sa im. Nehovoriac o tom, že by museli opäť začať od nuly.
