Vojaci ISAF sa z Kábulu presunú aj do ostatných častí krajiny. FOTO– ČTK/AP
Vláda v Kábule naráža na minimálny rešpekt zo strany jednotlivých regionálnych vodcov, ktorí navyše bojujú aj medzi sebou. Krajinu už nedusí náboženská polícia, ale talibanské extrémy hlavne na vidieku prežívajú.
Ústava, ktorá by mala formálne skončiť vládu Talibanu, bude k dispozícii v decembri. Afganci však stále nemajú jasno v základných veciach: nevedia, či ich krajina bude mať silného prezidenta, alebo premiéra, do akej miery ovplyvní právny systém šaría, ako zabezpečia ženské a menšinové práva.
Vývoj v Afganistane, kde od začiatku augusta zomrelo v bojoch medzi jednotlivými klanmi najmenej 300 ozbrojencov aj civilistov, začal znepokojovať Bushovu administratívu plne zavalenú irackou krízou. Pri malom personálnom zemetrasení v Bushovej blízkosti sa Afganistan dostal spolu s Irakom do protfólia jeho poradkyne pre národnú bezpečnosť Condoleezzy Riceovej.
V pondelok sa po žiadosti afganského prezidenta Hamída Karzaja aj šéfa NATO lorda Georgea Robertsona rozhodla Bezpečnostná rada OSN rozšíriť mandát mierových jednotiek ISAF aj na územia mimo Kábulu. Jednotky, ktorým velí NATO, majú asi 5300 mužov a konajú nezávisle od koaličných vojakov vedených Američanmi. Na rozdiel od nich sa nezapájajú priamo do bojov medzi vládou a militantnými skupinami a ich úloha je čisto stabilizačná.
Vojaci ISAF sa teda teraz môžu presunúť aj do krízových oblastí v Heráte, Kandaháre či Mazáre Šarífe. Problém je v tom, že okrem Nemecka, ktoré avizovalo posilnenie svojho kontingentu o asi 450 mužov, s podobnou iniciatívou ani jedna krajina neprišla. Predstava, že niekoľko desiatok mužov v odľahlej afganskej provincii nastolí poriadok, je nereálna.
Odborníci hovoria, že ISAF by potreboval posilniť o minimálne 2000 mužov, ideálne číslo je 10 000. OSN síce rozšírila svoj mandát, ale nepovedala, kde a ako nových vojakov vziať.
Analytici aj samotní Afganci hovoria, že aj právomoci ISAF by sa mali rozšíriť. Nedá sa však predpokladať, že vojaci, ktorí do Afganistanu odišli s posvätením OSN, by robili viac ako doteraz.
Krajinu pri tom pravdepodobne čaká ďalšia kríza. Vláda prijala zákon, ktorý zakazuje politické strany s militantnými frakciami, ale aj strany zamerané proti islamu či podporujúce neznášanlivosť. Takáto široká formulácia „nevhodných“ strán so sebou zmetie mnohých politických predstaviteľov Afganistanu aj vplyvných regionálnych vodcov.
JANA MIKUŠOVÁ
