Cítili ste, keď sa už z kvalifikácie vypadlo, tlak na vašu osobu? Vo verejnosti sa čaká - odíde - neodíde tréner?

„Ja neviem, kto to čakal. Hráči, vedenie alebo ľudia, teda široká verejnosť? Ja som nerobil kroky, aby som sa dostal do tejto funkcie a nerobím ich ani, aby som v nej zostal. Viesť reprezentačný tím je pre mňa česť. Musíme vyčkať, ako rozhodnú kompetentní. Ja som nešiel nikdy do zápasu s tým, že by som tlačil na hráčov, aby vyhrali, a tak mi pomohli zostať.“

Ktoré zápasy považujete za zlomové?

„S Anglickom doma a v Anglicku. Normálne ich musíme vyhrať, minimálne remizovať. Nevedeli sme vyhrať na výhru rozbehnuté duely. V jednom sme urobili individuálne chyby, v druhom sme odpadli fyzicky po hodine hry a ešte nás sekol rozhodca.“

Trúfali by ste si vybojovať postup v novej kvalifikácii?

„Ak by - to neexistuje. Ja som vždy bol optimista, aj budem, dávam si vyššie ciele ako hráči. Kiežby sa aj oni s nimi stotožnili.“

Kedy sa môže Slovensku podariť postup v kvalifikácii?

„Ak budú ťahať všetci za jeden povraz. Funkcionári, tréneri, hráči, médiá, publikum.“

Príchodom Vargu vraj ožila aj atmosféra vo vzťahoch v tíme.

„Ja som s Vargom nikdy nemal problémy. Vytvorili ich niektoré médiá. Ja som povedal, že ak bude v klube hrať, povolám ho. Slovo som dodržal. Vznikli nepresnosti, niektorí novinári napísali, čo som nepovedal. Aj v súvislosti s Vargom, aj s Michalíkom.“

Nechýbali vám predsa len Karhan, Greško a Hlinka?

„Ak sa hráči urazia, že nie sú nominovaní, znamená to, že nechcú konkurenciu. A mne nechýbajú tí, ktorí konkurenciu nechcú. Mne chýbal Demo, ktorý chce reprezentovať.“

Beriete nepostúpenie ako osobnú prehru?

„A prečo by som nebral? Beriem, lebo som chcel postúpiť, to bol cieľ. Myslím si však, že mužstvo spravilo pokroky. Po prvý raz v histórii vypredalo štadión, ten mu potom aj po prehre tlieskal. V Anglicku odohralo najlepších 60 minút v histórii. Na tom treba budovať.“

Nekompromisný postup voči legionárom je jediná cesta alebo si myslíte, že sa dalo aj inak?

„Ja som s legionármi komunikoval. Neviem, kto zaviedol, že s nimi treba každý deň desaťkrát rozprávať. Som prístupný na individuálne rozhovory. Ale aby som niekoho hladil a on potom na mňa nadával? Oni sú na to, aby tvrdo pracovali. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som priamy a idem k veci. Nie som ani proti zábave, ale vyžadujem tvrdú robotu. Ja reprezentujem päť miliónov ľudí, to musia hráči pochopiť. Ešte prednedávnom chodili legionári na zrazy za rodinami, liečiť sa, a nie tvrdo pracovať. Teraz sa to zmenilo, vidieť inakší prístup.“

Nebol problém aj v tom, že ste skúšali až 33 hráčov?

„Zdravotné problémy sa viezli cez celú kvalifikáciu. Stabilizovať zostavu, za čo ma kritizovali aj ligoví tréneri, sa nedalo. Vždy niekto vypadol pre zranenie alebo pravidelne nehrával.“

V čom sú rezervy mužstva?

„Chlapci musia na sebe pracovať. Jeden problém je kondičný, ďalší vydržať v tempe celý zápas. To sa za krátky čas nedá naučiť, vylepšiť sa to dá v klube. Keď to nedodržia, potom nedosiahnu nikdy nič prevratné na európskej či svetovej scéne. Ja som im to povedal. Je na hráčoch, ako sa s tým vyrovnajú.“