„Poľnohospodárstvo bolo jednoznačne najcitlivejšou kapitolou celého procesu,“ hovorí Igor Kosír, vedúci kapitoly Poľnohospodárstvo v rokoch 1997 – 2001, dnes docent na Ekonomickej univerzite. „Od úspechu v tejto kapitole záviselo, či sa na summite v Kodani slávnostne ukončia niekoľkoročné prístupové rokovania.“
Na rozdiel od ostatných kapitol tu viac ako o pripravenosť kandidátov išlo o ochotu členských krajín rozdeliť rovnaký balík peňazí medzi viac krkov. Aj preto sa najčastejšie skloňovali otázky priamych platieb a výrobných kvót.
Základný spor predstavovala Agenda 2000, prijatá na berlínskom summite v roku 1999, ktorá na roky 2004 – 2006 nerátala s priamymi platbami pre nové krajiny. Až po tlaku kandidátov Brusel svoje rozhodnutie skorigoval, ale plná výška sa reálne očakávať nedala.
Nakoniec únia rozhodla, že poľnohospodári budú mať nárok na priame platby vo výške 55 percent v porovnaní s členskými krajinami. „To malo upokojiť členské krajiny, hlavne stredomorské, ktoré z toho najviac profitujú,“ hovorí Kosír. Podľa neho mohla byť podpora vyššia – ale to by sa únia nemohla rozšíriť o desať krajín.
Obavy poľnohospodárov sú podľa Kosíra oprávnené. Budú znevýhodnení nielen oproti doterajším pätnástim krajinám únie, ale hlavne voči susedným krajinám Visegrádskej štvorky. Návrh nášho štátneho rozpočtu stále ráta s dorovnaním len na úroveň 50 percent. A to je podľa Kosíra vážnejší problém. „Pokiaľ sa pamätám, tak na summite v Kodani dostali prísľub, že budú voči V 4 konkurencieschopní.“
Faktom však ostáva, že okrem priamych platieb budú do slovenského poľnohospodárstva tiecť aj peniaze z iných zdrojov. Výsledná suma tak dosiahne 981 miliónov eur. A podpora môže byť oproti roku 2001 viac ako dvojnásobná.
Ťažiskom samotných vyjednávaní sa stali výrobné kvóty. „Európske poľnohospodárstvo je ohromne regulované, a to práve cez výrobné kvóty,“ vysvetľuje Kosír.
V hre bolo 24 oblastí a hovoriť môžeme o niekoľkých úspechoch. „Určite sa to týka základnej výmery pre plodiny na ornej pôde – dohodnutých 1 039 000 hektárov umožní udržať túto tradičnú komoditu nášho poľnohospodárstva.“ Za úspech považuje Kosír kvótu na biely cukor pre trh únie, tvrdú pšenicu a hovädzí dobytok. Šošovica je jednou z mála komodít, kde sa vyjednalo viac, ako sa požadovalo.
Veľké znechutenie vládlo naopak pri izoglukóze, ktorú používajú výrobcovia nealkoholických nápojov. „Tam sme mali veľké ambície, ktoré sa nám nepodarilo naplniť, hoci naozaj nešlo o nadnesené požiadavky, ale o reálnu produkciu,“ hovorí Kosír. Problematický bol aj boj o kvóty cukru na export mimo únie, ľanu či broskýň.
Priame platby a výrobné kvóty boli ostro sledované témy. Bez mimoriadnej mediálnej pozornosti muselo ešte Slovensko vybudovať mechanizmy a inštitúcie, bez ktorých by nebolo vôbec možné zapojiť sa do systému spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Podľa Kosíra sa odviedol veľký kus práce. Ak by sme však z politických dôvodov neboli premeškali začiatok rokovaní s prvou skupinou, možno by sme dopadli lepšie. „Ak by sme boli od začiatku v prvej skupine, tak by sme napríklad v závese na Poľsko možno v niektorých otázkach dohodli viac,“ dodáva Kosír.
Bryndza
Aj po našom vstupe budeme môcť vyrábať bryndzu z ovčieho syra a nepasterizovaného mlieka. Únia bryndzu uzná a bude ju možné predávať na celom jej vnútornom trhu. Pri jej výrobe môže Slovensko udeľovať výnimky z hygienických štandardov EÚ prevádzkarniam s limitovanou kapacitou priamo, ale musí zabezpečiť dodržanie hygienických podmienok výroby, hlavne na salašoch.
Salaše
U nás je v súčasnosti asi 300 salašov, ktoré po vstupe do únie nezaniknú a budú môcť naďalej vyrábať typické výrobky – ovčí hrudkový syr, oštiepky, parenice, bryndzu, korbáčiky a pod. Ovce sa budú môcť naďalej dojiť ručne, rovnako ako na niektorých salašoch v únii.
Rum
Tuzemský rum sa bude vyrábať aj naďalej, ale pod iným názvom. Problém spočíva v tom, že u nás sa vyrába z cukrovej repy, kým podľa definície únie sa rum vyrába z cukrovej trstiny. Naši výrobcovia preto musia po vstupe zmeniť označenie tak, aby v názve nebolo slovo rum.
Liehoviny (slivovica, borovička, brandy)
Slovensko požiadalo o možnosť používať geografické označenia nasledujúcich liehovín: Karpatské brandy špeciál, Spišská borovička, Slovenská borovička Juniperus, Slovenská borovička, Inovecká borovička, Liptovská borovička, Pravá bošácka slivovica, Laugarício vodka, Demänovka bylinná horká, Demänovka bylinný likér. Všetky tieto výrobky bude možné vyrábať podľa pôvodných receptúr.
Destiláty, ktoré sa nevyrábajú podľa originálnych receptúr a dnes sa označujú ako brandy (Urpignac, Bystrické brandy špeciál a Matúš Čák Trenčiansky) sa budú vyrábať aj po vstupe, ale nebude ich možné ako brandy označovať.
Víno
Aj po našom vstupe bude môcť Slovensko používať na označenie výberových vín názov kabinetné víno a zostane aj pri tradičných názvoch vín slovenskej tokajskej oblasti.
Šesť vinohradníckych oblastí bude môcť dodávať naše víno do krajín únie aj po našom vstupe: malokarpatská, juhoslovenská, stredoslovenská, nitrianska, východoslovenská a tokajská vinohradnícka oblasť.
O tokajské víno sa ešte stále sporíme s Maďarmi. Podľa nášho zákona patrí do slovenskej tokajskej vinohradníckej oblasti sedem obcí, ktoré by mali získať právo vyvážať produkciu do únie. Podľa Igora Kosíra z Ekonomickej univerzity, ktorý bol v rokoch 1999 – 2000 splnomocnencom rezortu pôdohospodárstva na vyjednávanie s Maďarskom, vychádzajú Maďari z uhorského zákona z roku 1908, ktorý z dnešných siedmich obcí na Slovensku poznal len tri. Maďari tak už síce nespochybňujú, že tokajské sa na Slovensku vyrába, ale stále sa snažia výrobu maximálne obmedziť. V rukách majú silný tromf – UNESCO uznalo tokajské víno ako maďarské kultúrne dedičstvo. Ide pritom očividne nielen o prestíž, ale aj marketing. Detaily musíme ešte doriešiť na bilaterálnej úrovni.
Uhorky
V Európskej únii platia prísne normy pre tvar šalátových uhoriek. Podľa povoleného stupňa zakrivenia sú zaraďované do určitých kvalitatívnych tried. Každá krajina si však môže stanoviť svoje národné kvalitatívne parametre. V praxi to môže znamenať, že uhorky I. akostnej triedy sa môžu v inej krajine predávať ako uhorky nižšej akostnej triedy. Nevzťahuje sa to na uhorky nakladačky.
Rajčiny
Podobné kvalitatívne parametre platia aj na tvar rajčín, ktoré musia mať rovnomerný tvar gule. Ak tieto podmienky nespĺňajú, môžu sa predávať len na trhoch, ktoré ich predaj umožňujú.
(r, mim)
