Diela americkej spisovateľky, esejistky a kultúrnej teoretičky Susan Sontagovej (1933) sú preložené do dvadsiatich troch jazykov. V češtine a slovenčine jej vyšli knihy O fotografii, Proti interpretáciám, Štýly radikálnej vôle, Pod znamením Saturna, Milenec sopky, Choroba ako metafora a AIDS a jeho metafory. V roku 2000 dostala americkú Národnú knižnú cenu za historický román V Amerike. Najnovšou jej knihou sú veľké eseje o vojnovej fotografii Pozorovať utrpenie iných. FOTO - REUTERS
Stretnutia so Susan Sontagovou nebývajú selankou, na ktorej sa vymieňajú komplimenty. V očiach stovky zástupcov médií visel otáznik: Koho Sontagová zase roztrhá? Americká spisovateľka sebavedome vplávala do kongresovej miestnosti veľtrhového paláca a očakávania naplnila. Po zdvorilostnom pozdravení si prehodila bohatú hrivu vlasov a hneď vyšla s ofenzívou: „Udeľovanie Nobelovej ceny mieru je jeden veľký politický cirkus. Potvrdilo sa to aj tento rok. Nič proti Ebadiovej, ale nemáme na planéte iných ľudí, ktorí sa minulý rok viac zaslúžili o mier?“
Na otázku, či tým nemyslí seba, Susan Sontagová ľahko preglgla a s úsmevom sa snažila ustáť situáciu. „Mne stačí, že mi rozumejú tu v Nemecku. Mierová cena nemeckého knižného obchodu je pre mňa veľkou cťou.“
Susan Sontagová ju dostala včera od Burzového spolku nemeckých kníhkupcov v Kostole svätého Paula vo Frankfurte nad Mohanom. Nemecká literárna cena je dotovaná sumou 15-tisíc eur a už tradične sa udeľuje na záver najväčšieho knižného veľtrhu na svete.
Pravda o falošných obrazoch
„Vo svete falošných obrazov a deformovaných právd sa Susan Sontagová zasadzuje za dôstojnosť slobodného myslenia,“ uvádza sa vo vyhlásení nemeckých kníhkupcov. Ako vyzerajú deformované pravdy o svete podľa Sontagovej? „Začnime trebárs jedenástym septembrom,“ odpovedala spisovateľka na otázku SME. „To už si naozaj Bush o nás myslí, že sme všetci hlúpi? Veď ten človek donedávna ani nevedel, s kým susedí Afganistan, a keď sa dozvedel, že blízko je aj Irak, tak to zobral kobercovým náletom.“
Ale veď Afganistan a napokon aj Irak bol vnímaný ako spravodlivá vojna proti terorizmu, ozvalo sa z hľadiska a Sontagová okamžite zvýšila hlas. „Tam, kde je sila, je aj bolesť. Ľudská pamäť je nepoučiteľná. Bola som tri roky v Sarajeve a prežila som peklo vojny. Prečo majú bezbranní ľudia trpieť? Aby bol niekto tam hore uspokojený? Veď to bol transparentný diktát sily a ja mám tomu tlieskať? A čo sme dosiahli v Iraku? Americkí vojaci každý deň zomierajú a takmer nič sa nevyriešilo.“
Grass a Márquez
Sontagová sa považuje najmä za spisovateľku a je rada, keď ju tak vníma aj publikum. „Ale zároveň som aj občianka tohto sveta, žena a matka, ktorej nie je ľahostajný chod spoločnosti. Slovo má stále veľký zvuk a treba ho kultivovať. Pozrite sa na Güntera Grassa - skvelý spisovateľ, zápalistý diskutér, svedomie doby a najnovšie aj tanečník,“ pousmiala sa Sontagová pri zmienke, že Günter Grass svoju novú knihu Posledný tanec propagoval na veľtrhu aj tancom.
Iný prípad je pre ňu však García Márquez, ktorý má dve tváre. „Je skvelým rozprávačom príbehov s výnimočnou imagináciou, ale čo si myslieť o jeho vzťahu ku Kube?“ opýtala sa Susan Sontagová. „Šliape si po jazyku i morálke. Priatelí sa s diktátorom Castrom a chodí sa liečiť do Los Angeles. Tvrdí, že na Kube sa otvára priestor pre slobodu, ale pri Castrovom nedávnom útoku proti disidentom mlčal.“
Počúvam ľudí
Svoje politické názory vkladá ľavicová aktivistka Sontagová pravidelne do esejí. Tie vyvolávajú búrku polemík, ale jej prinášajú aj celosvetovú slávu. Už prvou knihou esejí Proti interpretáciám (1968), v ktorej spochybňovala vžité pravdy o umení a živote, vyvolala v konvenčných kruhoch búrku nevôle a zároveň bezmedzne nadchla mladú generáciu.
„Najprv som predpokladala, že od písania prózy sa bude odvíjať moja kariéra,“ hovorí Sontagová. „Časom som zistila, že to môže ísť popri sebe. Cez eseje som mohla viac ovplyvňovať strnulé ľudské vedomie.“
Taká je aj Sontagovej kniha z tohto roku s názvom Regarding the Pain of Others (Pozorovať utrpenie iných), v nej dokonca prekonáva svoje názory z niekdajšieho textu O fotografii. „Zaujímajú ma už len konkrétne akcie, nie abstraktné myšlienky,“ zopakovala Sontagová svoje vyhlásenie z polovice deväťdesiatych rokov. „Chcem žiť v kontakte s ľudskou existenciou, nielen životom privilegovaných v New Yorku.“
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Frankfurt nad Mohanom
