Počas tisícročí ľudskej histórie sa zmenilo skoro všetko - len potreba udržať si svoje obydlie v teple zostáva. Často zostáva aj rovnaký zdroj tepla, ktorým je aj po tejto nepredstaviteľne dlhej dobe vývoja práve oheň. Budeme hľadať odpoveď, či by sme ho mohli spoľahlivo využiť aj dnes. Každý stavebník rieši spôsob vykurovania svojho domu podľa svojich možností a predstáv. K rozhodujúcim patrí dostupnosť energií a obstarávacie náklady na vykurovacie zariadenie, od ktorého sa odvíja výber najrôznejších variantov.
Energetická kríza a zvyšovanie cien energie pomáhajú aj návratu zrejme najstaršieho paliva a tým je drevo. Chceme teda kúriť úsporne, a ak rozmýšľame ekologicky, uvažujeme aj o alternatívnych a obnoviteľných zdrojoch tepla.
Poplatky za teplo tvoria nemalú časť rodinných rozpočtov. Stúpli ceny elektrickej energie, ťažko sa dajú prehliadnuť zmeny cien plynu - kedysi označovaného ako perspektívny a lacný zdroj vykurovania. Pritom na Slovensku viac ako polovica populácie používa na vykurovanie svojich obydlí práve zemný plyn, či už ako miestny zdroj tepla alebo z centrálneho zdroja tepla.
Bez tepla sa teda nezaobídeme. Ak to má byť teplo príjemné, relatívne lacné a má byť kedykoľvek k dispozícii, riešením môže byť práve kozub. Kozub dnes nevnímame ako nadštandard či luxus z filmov zahraničnej produkcie alebo ako majestátnu stavbu na hradoch a zámkoch. Môžeme ho považovať za zdroj tepla a zároveň estetický doplnok interiéru, akési srdce obývačky. Zdrojom tepla v kozube je kozubová vložka, ktorá môže byť rôznych tvarov a prevedení. Pri vhodnej stavbe kozuba sa dá naše obydlie príjemne vykúriť a dajú sa ušetriť aj nemalé financie. Zamyslite sa nad naším porovnaním.
* Plyn alebo drevo?
Ako príklad by sme použili rodinný dom s inštalovaným kotlom na zemný plyn s menovitým výkonom 15 kW. Je to v podstate dvojpodlažný rodinný dom, postavený v zmysle platných technických noriem, s pôdorysnou plochou cca 200 m2 a celkovou obytnou plochou 400 m2 (pre výpočet spotreby tepla sme vychádzali z STN a iných súvisiacich platných predpisov). Výpočet ovplyvňuje aj miesto, kde sa dom nachádza, náš fiktívny objekt stojí v Bratislave. Pre toto mesto je priemerná vonkajšia ročná teplota udávaná +4,0 °C a vonkajšia výpočtová teplota -12 °C. Skúsenosti z viacerých zím potvrdzujú, že v Bratislave môže byť aj chladnejšie.
Naše údaje sú výpočtové, teda nie stopercentne presné, ale dosť podrobne vystihujúce realitu a priemer. Dom budeme vykurovať na priemernú vnútornú teplotu +20 °C neprerušovanou prevádzkou (kotol nebudeme vypínať a zapínať pri odchode a príchode domov). Priemerná dĺžka obdobia, kedy potrebujeme obydlie vykurovať, je stanovená na 202 dní v roku. Z týchto vstupných informácií sa stanoví výpočtová spotreba zemného plynu:
* ročná spotreba 3200 m3
* hodinová spotreba 1,76 m3
Ak zohľadníme cenu zemného plynu (pre obyvateľov s ročnou spotrebou od 1700 do 6500 m3/rok) je 6,50 Sk/m3 (vrátane 14% DPH), budú ročné náklady na vykurovanie tohto rodinného domu predstavovať sumu
* 20 800 Sk bez DPH.
* Kozub hreje non stop
Na porovnanie nákladov teraz zrátame náklady na vykurovanie tohto istého domu pomocou kozuba s kozubovou vložkou, a je jedno, či ide iba o teplovzdušné vykurovanie, alebo kombinované (teplovzdušné a teplovodné). Pri vhodnej dispozícii kozuba v rodinnom dome možno dosiahnuť menovitý výkon 15 kW iba pomocou teplovzdušných rozvodov. Niekto si môže teraz myslieť, že porovnávame neporovnateľné, že jednoducho miešame jabĺčka s hruškami. Veď ako sa dá v kozube nepretržite kúriť? Keď budeme v práci, drevo sa samo nepriloží. Aj na túto otázku je pomerne jednoduchá odpoveď. I na našom trhu sú kozubové vložky (napr. značky SUPRA, Wodtke), ktoré majú tzv. systém nepretržitého vykurovania. Pri ňom sa do kozubovej vložky naloží plné ohnisko dreva, regulačné klapky sa prestavia do náležitej polohy a toto ohnisko vydrží horieť ešte 10 hodín. Po príchode užívateľa domov z práce do 10 hodín stačí naložiť drevo, prestaviť klapky a oheň sa rozhorí. Je pravdou, že počas tejto pracovnej prestávky nie je menovitý výkon kozuba 15 kW, ale určite v dome nebude tak chladno, aby nám zamrzla voda. Spotreba dreva v kozubovej vložke sa pohybuje okolo 6 kg za hodinu. Treba však podotknúť, že ako palivo sa musí používať drevo s relatívnou vlhkosťou max. 20% a výhradne tvrdé drevo s vysokou výhrevnosťou (dub, buk, agát…). Pri dodržaní týchto podmienok platí spotreba paliva 6 kg za hodinu. Ročná spotreba palivového dreva je
* 8484 kg za rok.
Cena dreva sa v súčasnosti pohybuje okolo cca 0,90 Sk/kg (vrátane DPH) a ročné náklady na vykurovanie tohto rodinného domu budú
* 7640 Sk bez DPH.
Ide však iba o výpočty. Realitu ovplyvňuje veľa faktorov - aká bude zima, to, či nám bude stačiť teplota v interiéri 20 °C, ako je vyriešená regulácia vykurovacej sústavy a možno i „lenivosť“ prikladať polienka. Skúseností z praxe (pri vykurovaní vlastnej domácnosti) potvrdzujú, že vypočítaná spotreba zemného plynu sa od skutočnej líši a to väčšinou v náš neprospech.
* Dobrý komín podmienkou
Vykurovanie pomocou kozuba je zatiaľ málo rozšírené a dá sa povedať, že ak aj niekto myslí na využitie jeho tepla, často ho brzdí nevhodná dispozícia umiestnenia komínového telesa v objekte. Pretože pri horení v kozubovej vložke vznikajú spaliny, a tie je nutné odvádzať, je vhodný komín nevyhnutnou podmienkou. Tomuto by sa dalo predísť, keby ľudia projektovú dokumentáciu riešili nielen v spolupráci s architektom, ale aj s odborníkmi na stavbu kozubov. V našich končinách je však zvykom, že ľudia myslia na tú ktorú časť domu, až keď ju idú stavať a stavba kozuba je jedným z posledných úkonov na stavbe. V takom prípade je, žiaľ, už neskoro a z kozuba nie je možné dokonale využiť jeho potenciál.
Kozub je vhodným a efektívnym zdrojom tepla nielen na chatu, ale i do rodinného domu. Pri kombinácii s kotlom ústredného vykurovania a základnej regulácii kotla pomocou priestorového termostatu (ktorý by však nemal byť umiestnený v miestnosti s kozubom) a termostatických hlavíc osadených na ventiloch vykurovacích telies, sa dá výrazne usporiť na nákladoch na vykurovanie.
Nevýhodou teplovzdušných kozubov doteraz bolo, že ohriaty vzduch prúdil smerom hore. Rozvrstvenie teplôt v miestnosti bolo nerovnomerné. Pod stropom miestnosti dosahovala teplota takmer 30 °C a pri podlahe iba 18 °C. Patent talianskeho výrobcu PIAZZETTA však odstránil i túto nevýhodu teplovzdušného vykurovania. Ide o nútenú cirkuláciu vzduchu, pričom ohriaty vzduch sa vyfukuje do miestnosti nad podlahou. Každý systém má svoje obmedzenia, ale pri správnom návrhu dispozície v štádiu projektu sa dá obmedzeniam predísť, alebo ich minimalizovať.
* Biomasa - nevyčerpateľná energia
Spaľovanie biomasy je budúcnosťou pri výrobe tepla, veď o ide o ekologicky čistý a nevyčerpateľný zdroj tepla. Čo robí z ekobrikiet a peliet (biomasy) čisté a ekologické palivo je fakt, že pri spaľovaní sa uvoľní presne také množstvo CO2, ktoré potrebuje spálené množstvo paliva pre svoj rast. Táto skutočnosť neplatí ani pre jeden, dnes bežne používaný zdroj tepelnej energie. Spaľovanie biomasy pre-bieha bez akýchkoľvek negatívnych účinkov na ekologickú rovnováhu. Peleta je názov pre granuly kruhového prierezu s priemerom 6 až 14 mm a dĺžkou 10 až 50 mm, ktoré sú z drevného odpadu lisované pod tlakom.
Už dnes sa vyrábajú interiérové pece na pelety, ktoré sú zároveň zdrojom tepla pre celý rodinný dom a zároveň nahrádzajú kozub v obývačke. Je zrejmé, že tento trend dorazí i ku nám, dúfajme, že už onedlho.
Je takmer isté, že ceny fosílnych palív nebudú klesať, preto stojí za zváženie, či sa oplatí investovať do budúcnosti, a to nielen z pohľadu ekonomického, ale i ekologického. Výber a návrh najvhodnejšej alternatívy teplovzdušného alebo kombinovaného kozuba nie je jednoduchá záležitosť. Preto je dobré, ak svoje starosti zveríte do rúk odborníkom, určite predídete sklamaniu a ušetríte si veľa starostí.
Pripravené v spolupráci s firmou SK-BAUTECH, a.s.
