Věra Čáslavská na obľúbenej kladine.
FOTO - ARCHÍV
, ktoré získala na Hrách XIX. olympiády, potom skutočne dekorovala predstaviteľov Pražskej jari 1968 Alexandra Dubčeka, prezidenta republiky Ludvíka Svobodu, predsedu vlády Oldřicha Černíka a predsedu Národného zhromaždenia Josefa Smrkovského.
Slávna gymnastka urobila gesto úplne prirodzene, hoci sovietske vojská sa „dočasne“ usadzovali na našom území.
Sedemnásobná olympijská víťazka (tri v Tokiu 1964, štyri v Mexiku) dosiahla na podujatiach svetového významu neskutočných 140 medailí - 97 zlatých, 32 strieborných a 11 bronzových. Bola poslednou dámou, ktorá na gymnastických pódiách očarila krásou, športovou i ženskou. Po nej už víťazili dievčatká.
Věra mala vtedy v októbrovej Prahe na mysli víťazstvo v širšom zmysle slova než iba v športovom. Išlo jej o víťazstvo politických ideí „s ľudskou tvárou“, bez ohľadu na prívlastok - socializmus či iný izmus. Bola protagonistkou výzvy k obrode Dvetisíc slov. Žiadnemu inému športovcovi sa Husákovi normalizátori nepomstili tak ako Čáslavskej. Dlho nemohla zohnať žiadnu prácu, neskôr jej dovolili v televízii moderovať seriál gymnastických cvičení.
Po roku 1989 bola predsedníčkou Českého olympijského výboru a členkou Medzinárodného olympijského výboru.
Tragické udalosti v rodine, rozvod s Josefom Odložilom a ich až krutá medializácia podlomili jej zdravie. Naposledy sa na verejnosti objavila v roku 2000 pri vyhlasovaní najlepších českých športovcov storočia. Jej jemný úsmev pri stretnutí so, žiaľ, už zosnulým fenomenálnym atlétom Emilom Zátopkom, ktorý bol v tom čase už na invalidnom vozíku, bol výpoveďou nahradzujúcou akékoľvek slovo.
