Bohumil Golian s olympijskými medailami.
ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Hoci už dôchodca, dodnes švihácky pôsobiaci a elegantný československý volejbalový kapitán majstrov sveta (1965, 1966) a olympijských medailistov (striebro 1964, bronz 1968), mimoriadne činorodý a podnetný člen Slovenského olympijského výboru Bohumil Golian niesol na mexickej olympiáde našu vlajku. „Považujem to za najväčšie vyznamenanie života. Keď sme vstupovali na Estadio Olímpico prešli mi telom zimomriavky a ihneď sa do očí vtlačili slzy. Po očku som sa pozrel dozadu, všetci sme plakali. Taký nadšený aplauz som v živote nezažil. Mexičania nám pripravili ovácie porovnateľné s nástupom svojich športovcov. Pritom toto skvelé obecenstvo nevypískalo nikoho ani Sovietov. Čo mohli títo skromní a poväčšine chudobní ľudia z krajiny tisícky kilometrov od stredu Európy o nás vedieť? Vedeli o použití sily veľkého proti malému. Ten nástup bol ohromnou vzpruhou,“ rozvážne hovoril bývalý volejbalista bratislavskej Slávie.
Československá výprava prišla do Mexika už v septembri, hoci do poslednej chvíle nik netušil, či sa vôbec pôjde. „Prišli sme o jedenástej večer z Prahy, v ktorej sa ulicami premávali tanky okupantov. A zrazu, čo zbadáme - tanky. Iba z počutia sme vedeli o študentských nepokojoch. Olympijská dedina susedila s univerzitným mestečkom, ktorého budovy sú vymaľované skvelými kresbami svetoznámeho mexického maliara Siqueirosa. Situácia sa už upokojovala, neskôr sme sa dozvedeli o krvavom konflikte armády s demonštrujúcimi študentmi na Námestí troch kultúr. Uznajte, predovšetkým pre nás, ktorí sme mali v živej pamäti augustové udalosti, to bolo strašné zistenie,“ kreslil mexickú mozaiku Bohumil Golian.
„V olympijskej dedine chodili za nami športovci z iných krajín. Predovšetkým Poliaci. Boli sme k nim odmeraní, dávali sme im najavo, že sú okupanti. Neskôr sme pochopili - nič nechápu. Z družstva Sovietskeho zväzu nás často navštevovali Litovčania. Boli odvážni. O situácii v Československu vedeli asi najviac. Napokon, z rozprávania svojich otcov mali na stalinský režim svoj názor. A na Brežneva už vlastný. Hrany nepriateľstva sa obrusovali,“ pripomenul volejbalista.
Tím, ktorý viedol do bojov, obsadil tretie miesto. Horším skóre za Japoncami, v boji o prvenstvo prehral so ZSSR. „Dostávali sme povzbudenia, ukážte im to aspoň na palubovke. Bojovnosť a odhodlanie sú jedna vec. Hra s ,krvavými očami‘ prináša neúspech. Mexiko nebolo tento prípad. Prehrali sme s jednoznačne lepším družstvom,“ zakončil rozprávanie vzácne objektívne Bohumil Golian.“
