Beamon letí k historickej méte 890 cm.
FOTO - ARCHÍV
Keď Medzinárodný olympijský výbor (MOV) pridelil v roku 1963 v Baden-Badene organizáciu Hier XIX. olympiády Ciudad de México, metropole Spojených štátov mexických, vedel o dvoch rizikách - extrémnej nadmorskej výške dejiska (2240 m nad morom) a ekonomickej zaostalosti krajiny. V prvom prípade išlo o pokus, ktorý sa nedal ovplyvniť. V druhom rátal s nadšením obyvateľstva pre mimoriadnu vec a dôkaz, že hry olympiády patria skutočne celému ľudstvu. Najväčšia športová udalosť planéty sa prvý raz konala v krajine nepatriacej medzi hospodárske veľmoci. Táto skutočnosť usporiadateľom takmer zlámala väzy.
Pre jednoduchosť budeme uvádzať názov hlavného mesta krajiny identicky so štátom - Mexiko, v španielčine znie, ako sme ho uviedli v úvode, vo svete je známejšie pod anglickým prepisom Mexico City. Hry boli od 12. do 27. októbra 1868. Udalosti pred OH a počas nich priniesli toľko nového, v dobrom i zlom, že športová slávnosť v stomiliónovej stredoamerickej republike zostane naveky diskutovanou témou. Na jednej strane ide o mimoriadnu spomienku na neskutočné športové výkony a srdečnosť obyvateľstva. Na druhej, kiežby sa také hry už nikdy neopakovali.
Olympiáda sa pripravovala pod hrozbou možného bojkotu (pojem sa v súvislosti s OH objavil prvý raz) africkými krajinami proti štartu Juhoafrickej republiky ovládanej rasistickým režimom apartheidu. MOV napokon JAR zo svojich radov vylúčil. Hry sa začínali ako v zlom sne. Pár dní pred otvorením mexická armáda krvavo potlačila (260 mŕtvych, 1200 zranených) študentské demonštrácie protestujúce proti vysokým nákladom na prepychové podujatie v štáte zmietajúcom sa v chudobe.
Priamo počas športových súťaží zdvihli na stupni víťazov päste s čiernymi rukavicami americkí šprintéri na 200 metrov Tommie Smith (víťaz) a John Carlos (bronzový), propagujúc kontroverzné radikálne černošské hnutie Black power (Čierna moc).
Mexická olympiáda má kľúčové miesto v československých dejinách. Po okupácii našej vlasti armádami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 nebolo vôbec jasné, či naša výprava odcestuje. Možnou protestnou neúčasťou pohrozili i niektoré západné krajiny (napríklad Francúzsko).
Napokon našich športovcov privítali Mexičania ako žiadnu hosťujúcu krajinu v histórii olympiád. Pre Československo to boli ziskom siedmich zlatých, dvoch strieborných a štyroch bronzových medailí vôbec najúspešnejšie hry počas ich jestvovania. Gymnastka z Prahy Věra Čáslavská (nar. 3. mája 1942) so štyrmi prvenstvami a dvoma druhými miestami bola najlepším účastníkom XIX. olympiády (vyhlásili ju i za Svetového športovca 1968). Pre Mexičanov sa plavovlasá krásavica stala pozemskou madonou. Jej sobáš s Josefom Odložilom v najvýznamnejšom kostole krajiny Catedral Metropolitana de la Asunción de Maria prišlo pozdraviť dvestotisíc Mexičanov.
Sprievodcov mozaikou udalosti spred 35 rokov nám robili volejbalista Bohumil Golian (narodený 25. marca 1931 v Moštenici) a atlét Jozef Plachý (narodený 28. februára 1949 v Košiciach).
